Zuzana Hasna má niekoľko identít. Považuje sa za Maďarku, ktorá sa narodila na južnom Slovensku. Ako mladá konvertovala na islam, neskôr si vzala za manžela moslima. Hovorí viacerými jazykmi a pripravuje podporné rozvojové programy pre moslimky, migrantky a ženy na úteku. Zažila šikanu a zblízka videla dôsledky konfliktov medzi národmi a konfesiami, aj preto kope ligu za lepší svet.
Prečo ste konvertovali na islam?
Stala som sa moslimkou z vlastného presvedčenia. Hľadala som samú seba, až práve v islame som našla odpovede na otázky, ktoré mi dodnes dávajú zmysel. Moslimkou som sa stala ešte predtým ako som spoznala svojho manžela Mohameda. Nekonvertovala som kvôli nemu alebo z lásky k nemu. Zahalenie pre mňa bola jasná voľba.
V tom čase som mala 19 rokov a šatka sa stala mojou súčasťou. Chcela som ju nosiť na hlave, identifikovala som sa s ňou. Jednoducho patrí ku mne a výstižne definuje, kto som a kým sa cítim byť.
Čo pre vás znamená hidžáb?
Šatka je súčasťou mojej identity. Bez nej by som to nebola ja. Je pre mňa vyjadrením sebaúcty a zdržanlivosti smerom k iným. Hidžáb nie je len o šatke, je to kompatibilný súbor slušnosti, zjavu a vystupovania. Farbu šatky a spôsob jej uviazania vždy prispôsobujem svojej aktuálnej nálade, spoločenskej situácii a miestam, kam idem.
V šatníku mám obojstranné bavlnené šály, ktoré majú po každej strane odlišné odtiene. Mám rada aj veľké hodvábne šatky s arabeskovým vzorom alebo kvetmi a tiež jednofarebné a elegantné hidžáby.
Odev v sebe nesie špecifické informačné posolstvo. Štýl moslimiek spolu s doplnkami a farbami o nich veľa prezrádza. Má výpovednú hodnotu o nositeľke – odkiaľ pochádza, aký má rodinný status a do akej spoločenskej triedy patrí. Hidžáb je živý dodnes, hoci sa často považuje za prežitok či staromódnu záležitosť.
V jeho nosení sa odzrkadľuje príbeh zahaľovania žien. Zahaľovanie dodnes zostáva z rôznych príčin citlivou a ústrednou témou v spoločnosti. Ak chceme lepšie porozumieť tomuto kontextu, potrebujeme sa vrátiť v čase.
Moje obe staré mamy napríklad celý svoj život nosili šatku. Obliekali sa skromne a šatkou vyjadrovali svoje morálne zásady a kresťanské hodnoty. Vydajom sa dievča dostalo pod čepiec, ktorý v kresťanskej tradícii symbolizuje závoj dôstojnosti, cudnosti a panenstva. Rovnako ako v islame či judaizme. Aj židovské ženy nosia šatky či parochne už stáročia. Sú pre nich vyjadrením určitých hodnôt. Čepce i šatky sú súčasťou ľudových krojov väčšiny krajín sveta, vrátane Slovenska. Možno aj v reflexii týchto skutočností je mi šatka blízka.
Ako na nosenie hidžábu reagovalo vaše okolie a neznámi ľudia?
Hidžáb som chcela nosiť hneď ako som prijala islam. Chýbala mi však odvaha a vlastné ukotvenie v spoločnosti. Hoci som o tom bola vnútorne presvedčená, mala som obavy, čo povie moja mama, kamarátky a okolie.
Po roku som nabrala odvahu. Spomínam si, že som si dala jemnú hodvábnu šedú šatku s geometrickými vzormi pastelových farieb po krajoch akoby symbolickú predzvesť zmien a prepojení. Vďaka noseniu šatky sa pretriedili aj moji známi a priatelia. Tí skutoční zostali a ten, komu hidžáb prekážal, sa dobrovoľne vytratil z môjho života.
Spočiatku to bola skúška ohňom. Stretávala som sa s nemiestnymi poznámkami ľudí a ich skúmavými pohľadmi. Pamätám si, že som si zvykla nasadiť veľké slnečné okuliare, ktoré mi slúžili ako ochranná clona. Napokon ma scelila pevná viera, pokora a rokmi nadobudnutá kvalitná argumentačná výbava.
Narodila som sa na južnom Slovensku, takže hovorím po maďarsky. Neskôr som sa presťahovala do Bratislavy, kde som žila už ako moslimka. Spomínam si na jeden zážitok, keď som v hlavnom meste išla zahalená spolu s mojou kamarátkou cudzinkou na trhy. Rada podporujem lokálnych pestovateľov, ktorí často hovoria v maďarskom jazyku a rada využívam túto príležitosť na spoločné rozhovory. Ako sme si vyberali čerstvé ovocie, medzi trhovníkmi prebehla v konverzácia v maďarčine. Viedli dialóg o tom, akej farby mám asi nohavičky, keď mám bielu šatku. Nemiestny smiech vystriedalo mĺkve ticho hneď potom, ako som im nečakane skočila do dialógu.
Dnes už viem a pri práci so ženami to často opakujem, že sa nemôžeme báť byť samy sebou a popierať svoje túžby kvôli iným. Každá z nás žije svoj život a mali by sme ho žiť tak, aby stál za to! Už dokážem ustáť aj tornádo ľudskej nenávisti nasmerované voči hidžábu a obhájiť svoje právo na prejav osobnej identity či slobodu vierovyznania aj na Slovensku. Nájdu sa ľudia, ktorí si dovolia ma posielať kade – tade. Vraj sa mám vrátiť, odkiaľ som prišla. Ale ja som doma na Slovensku.
Ako sa vám darí búrať predsudky ľudí v súvislosti s nosením hidžábu?
Mám veľa zaujímavých zážitkov. Na Slovensku som si zvykla, že ľudia radi hovoria druhým za chrbtom. Neraz som si vypočula zaujímavé úvahy o tom, ako ma môj muž ovláda, lebo musím na hlave nosiť kus handry. Raz som sa takto otočila, pozdravila a usmiala. Odvtedy to aplikujem vždy a úsmev funguje ako roztápač ľadov.
Pre mnohých Slovákov je nepochopiteľné, že Slovenka môže byť súčasne aj moslimka. Je to predsa len zvláštna kombinácia na prvé počutie. Myslím si však, že práve vďaka osobnej skúsenosti možno búrať predsudky ľudí a strhávať „strašidelné nálepky o islame a moslimkách.“
Moja šatka vždy vzbudzovala záujem okolia. Bola som trochu rarita. Stalo sa mi napríklad, že jedna dáma sa za mnou toľko obzerala, až nabúrala do stĺpa. Iná pani spadla zo schodov, keď som po nich kráčala oproti, pretože namiesto schodov sledovala mňa.
Sú to situácie, nad ktorými sa dnes už len smejem. Ako mladá som však bola zraniteľná a niektoré situácie som si naozaj brala k srdcu. Naučila som sa nevšímať si pohľady, ktoré mi nie sú príjemné.
Ako prežívate svoju vieru?
S vierou, že robím svoje maximum. V živote sa snažím robiť zmysluplné veci a mať čistý štít pred sebou i pred Bohom. Som láskavá k druhým. Venujem sa svojej rodine a moje deti sú na piedestáli.
Viera je pre mňa esencia života. Bez nej by nemal a nedával zmysel. Môj život je popretkávaný fragmentami drobných skutkov odovzdania sa do Božej vôle, pokory a prijatia. Je vedecky dokázané, že spiritualita má prostredníctvom uctievania hlboký blahodárny vplyv na mozog a pôsobí terapeuticky a ja to skutočne cítim. Modlitba na úsvite či uprostred noci ma vždy posilnia a dodáva mi silu.
Okrem lásky mojej rodiny mi islam dáva emocionálne naplnenie. Častokrát riešim problémy, ktoré sa javia komplikované. Akonáhle im však nechám voľný priebeh, pretože viem, že aj tak sa stane to, čo sa má stať od Boha, problém sa zrazu za pochodu vyrieši.
Práve viera v osud (qadr), že všetko, čo sa nám stane, je súčasťou Božieho spravodlivého, múdreho a súcitného plánu, posúva vpred moje myslenie. Nemusím sa trápiť otázkami: Prečo práve ja? Čím som si to zaslúžila? Boh je pre mňa kotvou, nádejou, dáva mi radosť a podporuje moju dôveru v seba.
Boh, Alláh, God, Gott, Isten, Yahwe. Máme pre neho rôzne pomenovania, ale napokon nás mnohých spája spoločná viera v toho istého a jedného jediného Boha. Vnímam Ho ako najvyššieho, najmilosrdnejšieho a najmilostivejšieho. To sú len tri z celkových 99 vznešených mien Boha v islame. Je tiež ochrancom, najštedrejším, všepočujúcim, všeznalým, vševidiacim, prvým aj posledným.
O moslimkách sa často tvrdí, že sú neslobodné? Čo pre vás znamená sloboda?
Sloboda pre mňa znamená predovšetkým slobodu mysle a slobodu duše. V zmysle, že sa môžem oslobodiť od okov tohto sveta, čo mi poskytuje úplnú slobodu. Je to asi príliš abstraktné, avšak veľmi vnímam najmä u mladšej generácií žien ako sú pod diktátom rôznych trendov v spoločnosti. Namiesto vyzdvihnutia svojej unikátnosti sú uväznené v pasci očakávaní iných a snahe niekam zapadnúť. To nepovažujem za slobodné.
Sloboda bytia pre mňa znamená, že sa stávam takou, akou chcem byť. Že môžem slobodne povedať svoj názor a nahlas vyjadriť nesúhlas. Veľmi dobre si pamätám aj na časy, kedy sme museli byť ticho. Ako žena v šatke niekedy počúvam: Veď ty nič nevieš, Si nevzdelaná, Nemáš mať názor… Považujem to za alarmujúce, pretože slová majú často väčšiu moc než zbrane. Opakovane v spoločnosti diskutujeme o slobode prejavu. Považujem za dôležité vzdelávať mladé dievčatá, aby naplno mohli prežívať svoju slobodu namiesto diktátu trendov a toho, čo od nich očakáva spoločnosť.
Vnímate islamofóbiu a nenávistné prejavy aj na Slovensku?
Islamofóbia je neopodstatnený strach, ktorý zahŕňa širokú škálu diskriminačných praktík, stereotypov a násilia proti moslimom a moslimkám. Spolu so xenofóbiou majú základnú premisu v kultúrnych rozdieloch, preto sú prezentované ako oprávnené a politicky korektné. Propaganda nenávisti a delegovanie k nenávistným činom je agendou krajnej pravice. Avšak svojich podporovateľov má aj v radoch konzervatívcov, liberálov či predstaviteľov politickej ľavice. Práve pre uvedené dôvody je dôležité kriticky reflektovať na spoločenský diskurz o islame a moslimoch aj na Slovensku. Základným problémom je umelé postulovanie dvoch nezmieriteľných táborov v zmysle stretu kresťanského sveta a západnej kultúry a islamu s východnou kultúrou. Delenie na “my” a “oni” je vždy predikciou možného konfliktu.
Islamofóbii na Slovensku i v Európe pomáha, že pravdivé informácie o islame sú pre väčšinu populácie de facto ťažko dostupné. Politici, médiá, rôzne konšpiračné stránky živia o islame mýty, dezinformácie, polopravdy či priamo lži. Na základe rozsiahleho terénneho výskumu Mapovanie nenávisti a islamofóbie v slovenskej spoločnosti, ktorý realizovala Islamská nadácia na Slovensku, až 59,1% respondentov bolo priamo obeťou nenávistného trestného činu, šikany, zastrašovania či diskriminácie pre svoj pôvod alebo náboženstvo. Ďalších 55,9% boli svedkami diskriminácie voči osobám s odlišným pôvodom alebo náboženstva. Viac ako polovica respondentov uviedla, že išlo o opakované útoky, nie jednorazový. Napriek tomu, až 89,6% respondentov uviedlo, že skutok nikde a nikomu nenahlásili. Preukázalo sa, že útoky sa často dejú v interakcii s neznámymi a vo virtualnom svete.
Pritom definíciu nenávistného trestného činu máme jasne ukotvenú aj v legislatíve. Podľa nej je nenávistný trestný čin akýkoľvek trestný čin definovaný v Trestnom zákone, ak bol spáchaný z osobitného motívu nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.
Nakoľko sa moslimky stávajú obeťami diskriminácie alebo nenávistných trestných činov?
Moslimky na Slovensku čelia rovnakým nerovnostiam ako iné ženy, predovšetkým čo sa týka k prístupu k zamestnaniu alebo rovnosti v odmeňovaní. Dokonca sú častokrát úplne vylúčené z pracovného či verejného života. Aj preto sa angažujú na úrovni komunitných aktivít, hoci často vlastnia diplom a majú vyššie vzdelanie. Na trhu práce moslimské ženy podliehajú trom typom sankcií: rodovej, etnickej a náboženskej. Diskriminácia často súvisí s vnímaním ich moslimského vyznania a najmä s ich oblečením. S hidžábom im dá prácu málokto.
Hidžáb je jasným identifikátorom zaujatosti. Moslimky sa, žiaľ, opakovane stávajú obeťami nenávistných trestných činov. Sú terčom islamofóbnych a nenávistných skutkov pre ich okamžitú identifikáciu a aj viditeľnú viacnásobnú stigmu: moslimka – cudzinka – žena. Islamofóbne násilie páchané na moslimských ženách sa pritom považuje za rasovo a rodovo podmienené násilie.
Ženy moslimky sa mi opakovane zdôverujú, že majú strach, ktorý ich paralyzuje. Nechcú byť súčasťou verejného či spoločenského života a byť viditeľné. Je to paradox, pretože mnohé z nich sú vzdelané a nesmierne zručné.
Aké je mediálne zobrazovanie moslimiek v médiách na Slovensku?
V roku 2021 sme sledovali ako médiá komunikujú tému islamu a moslimov. Z toho vzišla odborná mediálna analýza s názvom “FRAMING: Mediálny obraz islamu a moslimov na Slovensku”, ktorá obsahuje samostatnú kapitolu venovanú ženám moslimkám. Potvrdila sa nám téza, že médiá a verejná mienka vyjadrujú stereotypné názory o moslimských ženách, ktoré sú často zobrazované prostredníctvom binárneho zobrazenia ako utláčané alebo nebezpečné. Správy sa buď odvolávajú na porušovanie práv žien alebo používajú zábery zahalených moslimiek na ilustráciu názorov rámcujúcich islam ako problém.
A práve toto vnímam ako problém. Doteraz nikto za nami neprišiel s oslovením k rozhovoru, ak teda nepočítam tému únosov detí, kedy sa žena vydala za manžela moslima.
V Islamskej nadácii na Slovensku sa venujete ženám – cudzinkám, moslimkám alebo na úteku. Pomáhate im prostredníctvom mentoringu a zážitkových aktivít, ako môžu byť sebestačné a sebavedomé. V čom vás napĺňa vaša práca?
Vďaka svojej práci som spoznala nespočetné množstvo žien z rôznych kútov sveta, ich rôznorodé osudy i príbehy za nimi. Spoznala som ich ako manželky, priateľky, sestry, dcéry, matky či staré matky. Všetky odvážne snívajú a vytyčujú si svoje ciele. Riešia prítomnosť a plánujú si budúcnosť. Tak, aby mohli byť čo najviac vnútorne spokojné. Viem, že ak sa ženy navzájom podporujú, ich život môže byť ľahší.
Som toho názoru, že vzdelaná žena je dôležitým článkom vzdelanej spoločnosti. Preto motivujem dievčatá i ženy, aby sa vzdelávali a aby si plnili svoje sny. Limit sú iba oblaky. Možno táto myšlienka vyznieva ako klišé, ale nesie v sebe jasný odkaz. Viaceré ženy, ktoré nemali ukončené vzdelanie alebo túžili po vysokej škole, sa práve vďaka podpornej skupine žien odhodlali ísť vpred. Mnohé si vzdelanie dokončili, čo vnímam ako skvelé. Rozvojom zručností sa mnohým z nich podarilo naštartovať vlastné podnikanie a tým získať finančnú nezávislosť a sebestačnosť.
Zažívam radosť, keď vidím ich premenu. Ako si dievčatá a ženy čoraz viac veria v zmysle sebadôvery a sebalásky. Keď veria, že dokážu čokoľvek, len musia vytrvalo pracovať na dosiahnutí svojho cieľa. Aktuálne sa snažím odovzdať svoje žezlo mladšej generácii, aby sa mohli realizovať a prinášať svoje nápady.
Zuzana Hasna (1977) pôsobí ako supervízorka Islamskej nadácie na Slovensku. Zároveň je lektorka interkultúrnych kompetencií a zážitkového vzdelávania s mnohovrstvovou identitou a medzinárodným dosahom. Je zakladateľka úspešného formátu BaBincov – programu pre ženy cudzinky na Slovensku a členka medzinárodnej expertnej skupiny EStAR – Enhancing hate crime victim support. Zuzana vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a v minulosti tiež podnikala v textilnom odvetví. Je mamou troch detí.
Súčasť vzdelávaco-informačnej kampane v rámci projektu ‘Tí odvedľa’. Cieľom je zmierňovanie napätia a strachu, eliminácia prejavov neznášanlivosti a negatívnych stereotypov voči vybraným skupinám, vrátane moslimiek a moslimov, ktoré sa žiaľ udomácnili aj v slovenskej spoločnosti.
Projekt ‘Tí odvedľa’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Ďakujeme donorom za zverenú dôveru!
