Prečítali sme si, čo písal Juraj K. o moslimoch.
Minulý týždeň celé Slovensko zasiahol útok na Zámockej ulici v Bratislave, pri ktorom boli zastrelení dvaja muži a jedna žena utrpela zranenie. Polícia na druhý deň našla útočníka mŕtveho. Strelec Juraj K. ešte pred smrťou zverejnil manifest, v ktorom na 65 stranách opisuje svoje postoje, ktoré ho nakoniec priviedli až k vražde.
Vo svojom manifeste píše najmä o židovskej a LGBTI+ komunite, ktorá nakoniec bola aj terčom jeho útoku. Na viacerých miestach však spomína aj moslimov. Jeho postoj k ním je úplne zjavný už len preto, že za jedného zo svojich dvoch hlavných vzorov (v manifeste ho dokonca nazýva svätcom) považoval Brentona Tarranta, ktorý na Novom Zélande zaútočil na mešity a zabil pritom 51 ľudí.
Napriek tomu od útoku v médiách zaznievajú takmer výlučne jeho postoje k židom a homosexuálom. Prečítali sme si preto jeho manifest a vypísali všetky zmienky o moslimoch, aby sme presne vedeli, čo o nich hovorí a k čomu vyzýva. Z nasledujúcich riadkov je zrejmé, že moslimská komunita na Slovensku mohla byť jeho terčom práve tak, ako dve ďalšie spomínané komunity a pokiaľ sa jeho prístupom inšpirujú iní osamelí vlci, tak aj moslimská komunita bude potenciálne patriť k ich možným cieľom.
„Útočte na ich deti“
Juraj K. vo svojom manifeste považuje imigrantské komunity na Západe za nástroj na rozbitie bielej rasy. Tá je nútená ich tolerovať z dôvodu nanúteného „zákazu diskriminácie“. Svoje predstavy podfarbuje najrôznejšími pejoratívnymi výrazmi. Cudzincov napríklad volá „shitskin hordes“, „bugmen“ či „brown garbage“.
V úvode cituje štyri ciele, ktoré je podľa neho nutné naplniť, aby bola ochránená „budúcnosť pre biele deti“. Druhým cieľom v poradí je „vylúčenie alebo fyzické odstránenie všetkých cudzích rás z našich krajín“. Hoci tento cieľ je širší, fakt, že zahŕňa aj moslimské komunity, je celkom zjavný.
Hneď v ďalšom odstavci dodáva, že „neexistuje spôsob, ako tieto ciele dosiahnuť bez použitia násilia, a to vo veľkom rozsahu“ a kladie rečnícku otázku, ako inak odstrániť desiatky miliónov „rasových votrelcov“ než násilím, keďže sami neodídu.
Po cieľoch nasledujú riešenia, kde už Juraj K. priamo formuluje svoje výzvy: „Útočte na invazívnych ne-bielych, útočte na ich rodiny, útočte na ich deti, útočte na ich majetok… útočte na ich predstaviteľov, útočte na ich aktivistov, útočte na piliere ich komunít, aby ste ich oslabili a zničili.“
V bezpečí by podľa neho nemali byť ani tí, ktorí s migrantami interagujú. Strelec zo Zámockej vyzýva k útokom na zamestnávateľov, ktorí dávajú cudzincom prácu či na tých, ktorí s nimi zakladajú zmiešané rodiny.
Začalo to odporom k islamu
Juraj K. ďalej popisuje svoje detstvo a pohnútky, ktoré ho priviedli až k postojom zhmotneným v manifeste. „Môj odpor k náboženstvu v kombinácii s odporom k pokrytectvu ma priviedol k averzii voči islamu –pravdepodobne môjmu prvému „politicky nekorektnému“ postoju.
Za prelomový moment vo svojom živote považuje máj 2019, obdobie krátko po dvoch krvavých útokoch za mešity na Novom Zélande (marec 2019) a synagógu v USA (apríl 2019). Juraja K. hlboko zasiahol záznam živého prenosu, ktorý útočník z Nového Zélandu vysielal. V kombinácii s jeho pretrvávajúcim odporom k islamu v ňom podľa jeho vlastných slov útok zanechal veľký dojem.
Obaja útočníci zverejnili svoje manifesty na internetovom fóre, tak sa rozhodol naň pozrieť. Stačilo pár týždňov na tomto fóre a to čo sa tam naučil mu podľa vlastných slov „celkom zmenilo pohľad na svet“.
S chladnokrvnou vypočítavosťou hodnotí dopady útoku na mešitu v novozélandskom Christchurch. Tarrant podľa neho „vlastnoručne vykorenil celú lokálnu moslimskú komunitu“, pretože povraždil najmä mužov – živiteľov, čím odstrihol od zdroja obživy celé rodiny. „Úspech“ útoku vidí aj v tom, že kvôli nemu skrachovalo viacero moslimských prevádzok a viacerí moslimovia sa museli z krajiny odsťahovať.
„Svätca Tarranta“ cituje aj na iných miestach v texte a jeho dielo dokonca uvádza ako odporúčané čítanie.
Strelec zo Zámockej pripomína, že konečným cieľom „nepriateľov bielej rasy“ je „bielych“ ponížiť. Citujúc iný príspevok internetovej diskusie pripomína, že ultimátnym príkladom toho bola už osmanská prax köçek, ktorá spočívala v unášaní nemoslimských chlapcov za účelom tanca či prostitúcie. Dnešným príkladom takejto ponižujúcej praxe je podľa neho okrem iného aj umožňovanie rasovo-zmiešaných vzťahov.
Výnimka pre bielych moslimov
Juraj K. tvrdí, že mu na náboženstve nezáleží, až na judaizmus a islam, voči ktorým sa vymedzuje zásadne. Výnimkou sú bieli albánski moslimovia, ktorých akceptuje, pokiaľ v prípade konfliktu uprednostnia rasovú identitu pred náboženskou.
Jedným z krokov, aké autor manifestu navrhuje, je pretláčať do mainstreamu postoje, ktoré sú dnes vnímané ako extrémne, ako napríklad „označovať rasových nepriateľov za podľudí, škodnú či odpad“ či „normalizovať debatu o tom, ako židia otvorili brány Toleda a vpustili dnu maurských útočníkov,“ teda moslimov zo severnej Afriky v 8. storočí.
Moslimskú prítomnosť na Pyrenejskom polostrove považuje za jeden z príkladov „cudzej okupácie“ a chváli, že sa nakoniec podarila zvrátiť.
Útoky na mešity
Potom, ako strelec zo Zámockej obhajuje použitie násilia, priamo popisuje, akí ľudia sú na vykonávanie útokov najvhodnejší a ktoré sú najvhodnejšie ciele. Najvhodnejšie terče sú podľa neho významní politici, novinári či „významní náboženskí lídri.“
Zároveň rozlišuje miesta útoku podľa toho, ako veľa terčov sa v nich zdržiava. V najnižšej kategórii sú útoky na jednotlivcov, v strednej napríklad na „etnické reštaurácie“ či „náboženské budovy“ a v najvyššej okrem iného „náboženské budovy počas dôležitých dátumov,“ kde ako príklad spomína „islamské piatkové modlitby“.
Tieto úvahy Juraja K. naznačujú, že zvažoval rôzne ciele pre svoj útok a pokiaľ vedel aj o moslimskej modlitebni v Bratislave, zapadala by práve do týchto plánov. V manifeste hovorí o zozname cieľov, ktorý má, no podľa vlastných slov ho neuvádza, aby jeho terče nevedeli, že sú v ohrození.
Moslim ako cieľ
Z uvedeného vyplýva, že moslimské komunity by boli podľa Juraja K. ešte vhodnejšie terče, ako podnik Tepláreň, ktorý v texte zaradil medzi „low value – málo hodnotné“ ciele. Spomína dokonca, že takéto terče sú vhodné akurát na otestovanie samého seba. Preto nemožno vylúčiť, že v prípade, že by bol stále nažive a rozhodol sa útočiť ďalej, tak práve moslimská modlitebňa či moslimské reštaurácie by patrili medzi ďalšie možné ciele.
Tento fakt je dôležité mať na pamäti vždy, keď o motívoch jeho útoku hovoríme alebo píšeme. Dvojnásobná vražda, akokoľvek šokujúca, bola v zvrátenom svete Juraja K. iba začiatkom projektu, ktorý sa mu našťastie nepodarilo naplniť. Nikto však nevie, koľko ďalších Jurajov K. sedí práve niekde za počítačom, číta si obdobne temné zákutia internetu ako svojho času Juraj a premýšľa, či naberie odvahu.
Prípad zo Zámockej by mal byť výstrahou pre politikov i všetky významné osobnosti spoločenského života, aby boli so svojimi vyjadreniami na adresu menšín opatrní. V prípade médií je tiež namieste dbať na to, aby o moslimoch u nás i vo svete informovali pravdivo a vyvážene. Že to je naďalej problém, dokazuje aj naša nová štúdia Mediálny obraz islamu a moslimov na Slovensku, kde sme sa pozreli na prezentovanie islamu v slovenských médiách počas minulého roka.
Foto: Danie Blind, Pixabay
