Text o historickej osobe Omarovi Ibn Saidovi je inšpirovaný sériou tweetov účtu menom Bayt Al Fann.
V roku 1807 bol moslimský učenec Omar ibn Said unesený zo Senegalu do Ameriky, aby bol následne predaný do otroctva. Jeho autobiografia „Život Omara ibn Saida“ napísaná v arabčine bola iba nedávno objavená a uložená v Knižnici amerického Kongresu. Okrem toho, že je zachovaným osobným príbehom amerického otroka napísaným vlastnoručne, je aj dôkazom ranej histórie moslimov v Spojených štátoch.
Svoju autobiografiu napísal pred 190 rokmi, kým veľkú časť minulého storočia strávila v starom kufri vo Virgínii, až neskôr bola nájdená a zverejnená. V čase jej písania mal 61 rokov, viac ako dve desaťročia strávil v otroctve v Amerike, najprv v Charlestone a potom v Severnej Karolíne.
Omar ibn Said sa narodil do bohatej rodiny v Imamate v regióne Futa Toro nachádzajúceho sa pozdĺž stredného údolia rieky Senegal v západnej Afrike. Bol islamským učencom patriacim ku kmeňu Fulbovia. Prvých dvadsaťpäť rokov svojho života sa venoval štúdiu matematiky, astronómie a obchodu, neskôr v spoločnosti popredných moslimských učencov.
V roku 1807 bol zajatí a predaný do otroctva do Charlestonu v Južnej Karolíne. V autobiografii opisuje svoje zajatie „veľkou armádou, ktorá zabila veľa mužov“ a mesiac a pol trvajúcu cestu cez „veľké more“. Jeho popisy svedčia o krutovláde otrokárov a násilnostiach spojených s obchodom s otrokmi.
Patril medzi jednu tretinu moslimov – amerických otrokov. Zatiaľ čo presný počet zotročených moslimov nie je známy, až 40% zajatých a zotročených ľudí pochádzalo z prevažne moslimských časti západnej Afriky. Odborníci odhadujú, že otrokárska loď, ktorá priviezla Omara do Južnej Karolíny, zakotvila v Amerike v roku 1807. Nasledujúci rok Spojené štáty americké zrušili transatlantický obchod s otrokmi, čím sa stalo privážanie nových otrokov do USA protizákonným (aj keď nezákonný obchod s otrokmi pokračoval i naďalej).
Krátko po svojom príchode do Charlestonu bol Omar predaný miestnemu krutému a veľmi násilnému otrokárovi. Utiekol od neho a dostal sa do Fayetteville v Severnej Karolíne.
Na úteku hľadal miesto vhodné na modlenie. Našiel kostol a začal sa modliť. Úrady Omara chytili a vzali ho do väzby. Preslávil sa písaním na stenách svojej väzenskej cely v arabčine, čím spochybnil presvedčenie, že zotročení Afričania sú negramotní.
Omara nakoniec kúpil lokálny prominentný muž – generál James Owen. Owen, ktorý vedel o Omarovej príslušnosti k islamu a jeho arabskej gramotnosti, mu poskytol arabskú kópiu Biblie. Said navštevoval miestny presbyteriánsky kostol, kde bol v roku 1821 pokrstený.
Omarova zdanlivá konverzia na kresťanstvo z neho urobila celebritu. Mnohí okolo Omara komentovali jeho obrátenie a pevnú kresťanskú vieru. Vo vnútri svojej Biblie však Omar v arabčine napísal: „Chvála Alláhovi alebo Bohu“ a „Všetko dobré je od Alláha“.
Z Omarových poznámok jednoznačne vyplýva, že v skutočnosti naďalej praktizoval islam, hoci veľmi rafinovane a tajne. Prepísal v arabčine súru Al Fátiha, úvodnú kapitolu Koránu a svojich bielych pánov presvedčil, že je to Modlitba Pánova.
V inom texte napísal časť žalmu, ale potom za ním zaradil tradičnú moslimskú prosbu. Vďaka svojmu náboženskému vzdelaniu mohol Omar používať arabský jazyk na prekrytie svojich islamských náboženských textov.
Omar sa s rodinou Owenovcov presťahoval v roku 1836 do Wilmingtonu v Severnej Karolíne a počas občianskej vojny opäť na farmu pri rieke Cape Fear. Predpokladá sa, že zomrel vo veku 94 rokov, hoci presné okolnosti jeho smrti nie sú známe.
Anglický preklad Omarovho textu začína úryvkami zo Vznešeného Koránu. Jeho autobiografický záznam nie je chronologický, ale týka sa kľúčových udalostí počas jeho života – nútený prechod do Ameriky – útek a opätovné zajatie – čas strávený vo väzení – cesta do domu Jamesa Owena.
Postavenie a vzdelanie Omara v západnej Afrike, ako aj jeho húževnatý odpor voči násilnému zaobchádzaniu v Južnej Karolíne, mu poskytli zručnosti, vďaka ktorým bol schopný získať pozitívnu pozornosť aspoň niektorých bielych Američanov. Vymazanie čiernej moslimskej identity zotročených ľudí v USA bolo súčasťou stratégie zbaviť zotročených Afričanov ich identity a degradovať ich na hnuteľný majetok, a to legálne aj vo verejnej predstave.
Záznamy o Saidovi a jeho autobiografia hovoria o pozitívnej reakcii bielych Američanov na jeho gramotnosť a duchovnú oddanosť. Zatiaľ čo však reakcia bielych ľudí bola v jeho prípade pozitívna, gramotnosť medzi zotročenými ľuďmi nebola v niektorých štátoch vrátane Južnej Karolíny legálna. Zotročení moslimovia, ktorí po sebe zanechali písomný záznam, odporujú myšlienke, že zotročení muži a ženy sú hrubou pracovnou silou schopnou výlučne fyzickej práce, pretože im chýba intelektuálna kapacita, ktorá by im umožnila získať nezávislosť a slobodu.
Informácie o afrických moslimských otrokoch, ktorí nezanechali žiadne písomné záznamy, môžeme získať zo spomienok ich potomkov či ich mien na kúpnych dokladoch alebo oznámeniach o úteku. Ako dlho sa držali islamu, nie je známe. Niektorí zotročení moslimovia konvertovali na kresťanstvo, zatiaľ čo iní predstierali, že konvertovali, aby upokojili svojich väzniteľov. Existujú však náznaky, že niektorí zotročení moslimovia sa držali náboženstva svojej vlasti.
„Požiadali ste ma, aby som napísal o svojom živote. Veľa som už zabudol z vlastného, ako aj z arabského jazyka. Neviem už písať celkom gramaticky správne, ani náležitou formou. Preto, brat môj, prosím ťa, v mene Božom, aby si ma za to nevinil, som totiž muž so slabým zrakom a slabým telom.“ Omar ibn Said.
Titulná foto: Omar ibn Said, Wikimedia Commons
