Mekka je najposvätnejším mestom na svete pre viac ako dve miliardy moslimov.
Práve tu začína príbeh islamu ako ho dnes poznáme. Mekka je rodiskom proroka Muhammada (570 – 632 n. l.), pokoj a mier s ním, ktorý bol – ako moslimovia veria – pečaťou všetkých prorokov. Mekka má dnes viac ako dva milióny obyvateľov a rozprestiera sa v západnej časti Saudskoarabského kráľovstva na rozlohe 760 km².
Johann Bernhard Fischer von Erlach – Pohľad na časť mesta Mekka, 1730, Slovenská národná galéria
Už pred vyše 1400 rokmi bola Mekka prosperujúcim miestom. Jej bohatstvo a vplyv sa zakladali na profitovaní z obchodných trás karaván a tiež na Ka’be, svätyni a pútnickom mieste, kde sídlili pohanské božstvá, ktoré Arabi pred príchodom islamu uctievali. Muhammad mal prvé zjavenie v roku 610 n. l. v jaskyni Hirá, kde ho archanjel Gabriel vyzval: „Čítaj v mene svojho Pána“ (Vznešený Korán, súra 96). Tieto zjavenia pokračovali ďalších 23 rokov a spolu tvoria Korán, posvätnú knihu moslimov.
Islam, v preklade „odovzdanie sa (do Božej vôle)“ priniesol do vtedy silne polyteistickej Mekky monoteizmus. Táto zmena sa najskôr stretla so značným odporom, ktorý vyústil až v odchod Muhammada a jeho nasledovníkov na sever, do oázy zvanej Jatrib. Keď neskôr počet jeho nasledovníkov narástol, Muhammad sa do Mekky vrátil. Ka’be vrátil jej pôvodný význam a opäť z nej urobil centrum monoteizmu. Tým totiž bola v čase, keď ju podľa tradície postavil prorok Abrahám so synom Ismaelom, ktorého mal so svojou manželkou Hagar. Ka’ba je dodnes ústrednou stavbou Posvätnej mešity (arab. Masdžid al-Haram) v Mekke a tiež bodom, ku ktorému sa všetci moslimovia na svete obracajú pri svojich modlitbách.
Od návratu proroka Muhammada do Mekky až dodnes je toto mesto ústredným centrom islamu. Milióny moslimov sem raz ročne prichádzajú z celého sveta počas veľkej púte – hadždž, ako aj počas celého roka na takzvanú malú púť – umru. Kvôli každoročným púťam má mesto bohaté kultúrne a historické dedičstvo s kozmopolitným rázom. Moslimovia najrôznejších vekových skupín, povolaní a spoločenských tried sa stretávajú v Mekke pri Ka’abe, podčiarkujúc univerzalitu islamu a rovnosť medzi veriacimi u Boha.
Kamil Kozub – Mekka, 2014, Galéria umelcov Spiša
Púť do Mekky je piatym pilierom islamu a mal by ju vykonať každý dospelý moslim a moslimka aspoň raz za život, pokiaľ im to zdravotný stav a finančná situácia umožňujú. Počas púte sa veriaci venujú modlitbám, velebeniu Boha, zriekajúc sa materiálneho a svetského. Odlúčení od civilizácie následne strávia štyri dni v údolí Mína.
V okolí Ka’by, s ktorou je spájaný predovšetkým obrad obchádzania (tawáf), je zakázané urážať, loviť, ubližovať akýmkoľvek živým tvorom či rastlinám. Vyvrcholením púte je sviatok Íd al-Adha, nazývaný aj sviatok obetovania. Ide o symboliku na počesť Abraháma, ktorý bol podľa židovskej, kresťanskej i moslimskej tradície vyzvaný, aby obetoval svojho syna na znak poslušnosti k Bohu. Rozdiel je však v tom, o ktorého syna išlo. Pokým podľa kresťanov a židov mal Abrahám obetovať Izáka, v islame prevláda názor, že v skutočnosti išlo o Ismaela.
Použité diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, ktorej touto cestou ďakujeme za príležitosť spolupracovať na spoločensky angažovanom projekte „Inkluzívne umenie a kultúra“ a prispievať k zvyšovaniu poznania o islame a moslimoch prostredníctvom umenia.
Projekt ‚Tí odvedľa‘ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Titulná foto: Canva
