Kto by nepoznal sochu Andersenovej malej morskej víly, Slobodné mesto Christiania, či zábavný park Tivoli? Kodaň však, pre mnohých možno trochu prekvapivo, má čo ponúknuť aj záujemcovi o islamskú architektúru.
V Dánsku, krajine rozlohou i počtom obyvateľov porovnateľnej so Slovenskom, tvoria muslimovia zhruba 5 % obyvateľstva. Ide najmä o prisťahovalcov a ich potomkov z Turecka, Pakistanu a Maroka, ktorí prichádzali predovšetkým za prácou v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, utečencov a azylantov z Iránu, Iraku, dnešnej Bosny a Hercegoviny, Afganistanu a Sýrie, ktorí sa v krajine usádzali v neskorších desaťročiach, ako aj niekoľko tisíc konvertitov z nemuslimských krajín.
V krajine je momentálne okolo 170 mešít a modlitební, pričom drvivá väčšina z nich funguje v prenajatých či zakúpených priestoroch, ktoré sa architektonicky v ničom neodlišujú od svojho okolia. Dôvodom sú v prvom rade veľmi prísne urbanistické zákony a prepisy, ako aj viac či menej otvorený odpor voči muslimom (a prisťahovalcom vo všeobecnosti) zo strany nacionalistických a populistických politických strán a ich voličov či nepriamych podporovateľov (najvýznamnejšou je Dánska ľudová strana – Dansk Folkeparti – ktorá má momentálne zhruba desaťpercentnú voličskú podporu).
Napriek tomu v posledných rokoch v Dánsku vyrástlo niekoľko veľkých mešít postavených priamo za týmto účelom, nesúcich prakticky všetky tradičné architektonické elementy rozmerných mešít známych z muslimského sveta. Môžeme napríklad spomenúť tureckú mešitu Ayasofya v meste Roskilde otvorenú v máji 2018, taktiež tureckú mešitu v mestskej časti mesta Århus zvanej Brabrand otvorenú v novembri 2018, šíitskú mešitu Imáma Alího (Imam Ali moskeen) v Kodani, alebo sunnitskú mešitu Chajr al-Barríja (Khayr el-Barriya-moskeen / moskeen i Rovsingsgade) taktiež v Kodani, ktorej sa budeme venovať v nasledujúcich riadkoch.
Mešita Chajr al-Barríja
Mešita Chajr al-Barríja sa nachádza na severe mestskej časti Nørrebro, známej vysokým podielom obyvateľov nedánskeho pôvodu a výrazne multietnickým rázom. Pri potulkách centrálnymi časťami tejto štvrte natrafíte na pestrú zmes tradičných dánskych pekární či barov, ázijských reštaurácií a arabských kaviarní, bežných západných butikov a predajní hidžábov, ako aj parkov, kde v prípade čo i len trochu priaznivého počasia dychtivo nasávajú každý lúč skúpeho škandinávskeho slnka ľudia všetkých farieb pleti, vierovyznania a sociálnych vrstiev. Nørrebro môžeme bez preháňania nazvať slniečkárskym rajom na zemi.
Ako však z centra štvrti postupujeme smerom na severovýchod, multietnické očarenie prudko ustupuje a prichádza industriálna realita veľkomesta. Po ľavej strane širokej ulice Rovsingsgade prevažujú predajne a servisy automobilov, na pravej neosobné bytovky. Potom sa však za veľkou predajňou amerických automobilov začne črtať prvý dánsky minaret.
Lokalita mešity v tejto nie príliš vábivej štvrti je pochopiteľná – jedna z najväčších európskych mešít s rozlohou vyše 5 000 m2 a celkovou kapacitou 4 500 návštevníkov by sa do husto zastavaného historického centra jednoducho nezmestila, zároveň je ľahko dostupná z oblastí s najvyšším podielom muslimskej populácie. Názov mešity Chajr al-Barríja môžeme preložiť ako „to najlepšie zo stvorených bytostí“, odkazujúc na nasledovný verš z Koránu: „Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, to sú tí najlepší z radov stvorených“ (Korán, 98:7).
Mešita s kapacitou 3 000 veriacich v interiéri a ďalších 1 500 vo vnútornom dvore je súčasťou komplexu Civilizačného centra Hamada bin Chalífu (Hamad bin Khalifa Civilization Center), v ktorom nájdeme aj spoločenské miestnosti pre dospelých oboch pohlaví i deti, centrum pre seniorov, knižnicu, priestory pre vzdelávaciu činnosť, kancelárie či reštauráciu.
Komplex sa pýši tým, že patrí medzi najväčšie a najmodernejšie budovy slúžiace na náboženské účely v Európe. Na prvý pohľad zaujme snehobiely exteriér z titánu, skla a lešteného betónu, ktorý navrhol architekt Metin Lindved Aydin z dánskej architektonickej firmy Johannsen Arkitekter. V interiéri taktiež dominuje biela farba a decentná výzdoba v maghrebskom štýle. Prevádzkovateľom komplexu je Dánska islamská rada. Ako naznačuje aj samotný názov, výstavba a prevádzka boli v prevažnej miere financované z katarských zdrojov.
Po desaťročiach provizórnych riešení ponúka mešita Chajr al-Barríja dôstojné, moderné a architektonicky zaujímavé miesto združovania miestnej muslimskej komunity. Stojí za zamyslenie, prečo podobnú, hoci aj podstatne skromnejšiu alternatívu nenájdeme v Bratislave či iných slovenských mestách.
„Projekt 1001 ReaSons why? bol podporený z programu Stronger Roots, ktorý realizuje konzorcium Nadace OSF, Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava, NIOK Foundation a thinktank Glopolis. Cieľom programu je podporiť odolnosť a stabilitu organizácií občianskej spoločnosti v Česku, Maďarsku a v Slovenskej republike a pomôcť im k väčšiemu zakoreneniu v spoločnosti“.
Fotografie: Autorka.
