Vnímaniu rôznych náboženstiev a ich práv praktizovať svoju vieru na Slovensku sme sa v CVEKu venovali v rámci komplexnejšieho kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu postojov majority k cudzincom. Dáta z neho ukázali, že náboženstvo je témou, ktorá v postojoch obyvateľov Slovenska rezonuje veľmi silno.
Napriek deklaratívnemu sekulárnemu charakteru našej krajiny stále vidíme pomerne silný vplyv cirkví na verejný, spoločenský alebo politický život. Aj v našom výskume sa potvrdilo, že Slovensko je vnímané prevažne ako kresťanská krajina a ľudia majú tendenciu tento charakter krajiny zachovávať.
V roku 2018 SAV(1) realizovala výskum, ktorý sa venoval aj tomu, ako ľudia na Slovensku prežívajú svoju vieru a ako vnímajú odlišné náboženstvá. Analýza ukázala, že približne 64% ľudí na Slovensku bolo vychovávaných v rímskokatolíckej viere, avšak len 45% ľudí samých seba považuje za silno alebo skôr nábožensky založených. To poukazuje na to, že kresťanstvo, a predovšetkým jeho rímskokatolícka vetva, je silno zakorenenou súčasťou socializácie ľudí na Slovensku aj napriek tomu, že prežívaná religiozita je u ľudí prítomná výrazne menej“.
Tento výskum zároveň ukázal, že príslušníci kresťanských náboženstiev sú na Slovensku vnímaní výrazne pozitívnejšie než príslušníci náboženstiev iných. Až 69% respondentov uviedlo, že kresťanov vnímajú skôr alebo úplne pozitívne. Členov iných náboženstiev, napríklad budhistov, hinduistov či židov vnímajú skôr neutrálne – väčšina ľudí uviedla, že ich nevnímajú ani pozitívne, ani negatívne. To však neplatilo u moslimov, ktorých obyvatelia Slovenska vnímali prevažujúco negatívne v 63,3 percentách.
Vo veľmi podobnom duchu sa niesol aj výskum CVEK-u z roku 2020. Najmä jeho kvalitatívna časť ukázala, že pri diskusiách o odlišných náboženstvách sa téma takmer vždy veľmi rýchlo otočila k islamu a jeho vnímaniu. Znamená to teda, že ak ľudia uvažujú o slobode vierovyznania a pravidlách, ktoré by mali platiť pre ľudí iných vierovyznaní, často majú na mysli práve moslimov. A vnímanie moslimov nebolo vôbec pozitívne. Keď sme skúmali pocity, ktoré u ľudí vyvolávajú rôzne skupiny cudzincov, najnegatívnejšie pocity sa spájali práve so slovnými spojeniami „moslimská rodina“ či „utečenci zo Sýrie“.
Sloboda vierovyznania len v súkromí
Viac ako polovica ľudí si myslí, že sloboda vierovyznania by mala byť zachovaná, ale praktizovať by ju mali ľudia len v súkromí. To poukazuje na to, čo na Slovensku vidíme a vnímame už dlhodobejšie. Kultúrna rozmanitosť nie je vnímaná ako prirodzená súčasť fungovania spoločnosti a menšiny, v tomto prípade ľudia s iným vierovyznaním, sú vnímaní ako obyvateľstvo druhej kategórie, ktoré by nemalo mať tie isté práva ako ostatní. Prejavilo sa to napríklad už v roku 2012 vo výskume OSF/CVEK(2) pri skúmaní postojov k iným menšinám – takmer 40% ľudí si v tom čase myslelo, že príslušníci maďarskej menšiny by vôbec nemali mať možnosť hovoriť na verejnosti po maďarsky. Kvalitatívny výskum tento názor výrazne podporil – mnohí respondenti zdôrazňovali, že menšinovým jazykom by ľudia mali hovoriť vyslovene len v súkromí. Tak je to vnímané aj v prípade náboženstva, ktoré nie je na Slovensku dominantné. Aj keď ľudia podporujú slobodu vierovyznania, menšinové vierovyznania by pre mnohých nemali byť súčasťou verejného priestoru.
Pravidlá pre praktizovanie viery by mali byť prísnejšie
Keď sme sa minulý rok v našom výskume pýtali na to, do akej miery by mali cudzinci mať možnosť praktizovať svoju vieru, ukázalo sa, že až takmer tretina ľudí by iné náboženstvá na Slovensku vôbec nepovolila.
Viac ako polovica ľudí uviedla, že podmienky pre praktizovanie viery by mali byť pre ľudí z iných náboženstiev prísnejšie. Ďalšia tretina by súhlasila s tým, aby podmienky síce boli rovnaké, avšak v prípade cudzincov by mali byť prísnejšie kontrolované. To poukazuje na nerovnocenné vnímanie cudzincov oproti ostatným obyvateľom Slovenska. Prísnejšia kontrola by mala mať podľa niektorých podobu zvýšeného sledovania. Najmä v prípade náboženstiev, ktoré respondenti považujú za potenciálne konfliktné. Samotné podmienky by teda možno nemali byť prísnejšie, ale štát by mal byť obozretnejší a viac sledovať, čo sa vo vnútri týchto spoločenstiev deje.
Dôležitým zistením je, že ak ľudia cudzincov poznajú, prípadne s nimi udržiavajú nejaké vzťahy (pracovné, priateľské či príbuzenské), ich akceptácia odlišnej viery je výrazne vyššia. Len 11% tých, ktorí sa s cudzincami stretávajú pravidelne, si napríklad myslelo, že iné náboženstvá by na Slovensku nemali byť povolené. Pritom v skupine tých, čo s cudzincami neprichádzajú do kontaktu vôbec, to bolo až 43% ľudí.
Prísnejší postoj k praktizovaniu náboženstva zároveň súvisí aj s názorom na prístup štátu k migrácii. Ľudia odmietajúci slobodu praktizovania viery si výrazne častejšie myslia, že štát by mal prísnejšie strážiť hranice a púšťať na Slovensko len ľudí, ktorí sú nám kultúrne blízki.
Obávame sa radikalizácie, prečíslenia a nanucovania pravidiel
Za strachom zo zrovnoprávňovania náboženstiev a možností praktizovania viery je predovšetkým obava z toho, že ak budú mať ľudia s odlišnou vierou rovnaké možnosti ju praktizovať, budú sa nám ju snažiť nanucovať alebo sa budú pokúšať zmeniť tú našu. V prípade, že by na Slovensko prichádzalo viac cudzincov, panujú akési obavy z „prečíslenia“ v zmysle, že ak bude cudzincov viac, zmenia naše zabehnuté pravidlá a budú sa snažiť presadzovať tie svoje. V kvalitatívnom výskume sa táto obava prejavovala veľmi často napriek tomu, že nikto z respondentov nemal priamu osobnú skúsenosť s tým, že by v ich okolí alebo celkovo na Slovensku k niečomu takému dochádzalo. Práve naopak, konkrétne osobné skúsenosti s ľuďmi s odlišnou vierou viedli skôr k presvedčeniu, že cudzinci nepredstavujú ani v náboženskej oblasti hrozbu. To sa, napokon, ukázalo aj v kvantitatívnom výskume.
Verejná manifestácia odlišného náboženstva v podobe oficiálnych modlitební zas vzbudzovala obavu zo zmeny charakteru krajiny. Podľa viacerých respondentov má Slovensko určitý „kolorit“, ktorý nie je žiadúce meniť napríklad výstavbou mešít.
„Ja si myslím, že Slovensko je taká rázovitá krajina a neviem si predstaviť, ako by tu tie mešity zapadli, podľa mňa by tá krajinotvorba bola nejako narušená. Každá krajina má nejaký ráz, keď vám poviem Manhattan, tak ľudia si predstavia tie výškové budovy, a keď sa povie Tahiti, tak si predstavíte pláž a bambusové domčeky, a keď sa povie Slovensko, tak si predstavíte Tatry, nejaké chalúpky, rázovitú dedinu…a myslím, že mešity alebo iné budovy, ktoré nezapadajú do tej krajinotvorby, by aj vizuálne narúšali tú pohodu ľudí, čo tu žijú celý život.” (žena, Košický kraj)
Mešity sú zároveň vnímané ako priestor pre potenciálnu radikalizáciu ľudí a ohrozenie bezpečnosti krajiny. Mnohým sa práve mešity spájajú s vytváraním priestoru pre takéto aktivity, a to najmä pod vplyvom mediálneho zobrazovania teroristických útokov v zahraničí. Väčšina respondentov, ktorí zastávali tento názor, referovala na situáciu vo Francúzsku, Nemecku, či Rakúsku.
Islam je podľa mnohých príliš odlišný od kresťanstva a potenciálne nebezpečný
Ako sme už viackrát uviedli, obavy z odlišnosti náboženstiev sa týkajú predovšetkým islamu. Súvisí to najmä so silnou sekuritizačnou rétorikou, ktorá je v politickom diskurze prítomná od roku 2015, keď do Európy prichádzalo veľa utečencov hlavne zo Sýrie. Aj výskum IVO z roku 2017(3) potvrdil, že práve po tomto roku sa zvýšil sociálny dištanc voči moslimom až o 30 percentuálnych bodov. K sekuritizačnej rétorike sa pridáva aj silný mediálny diskurz o teroristických útokoch v krajinách západnej Európy.
Pretrvávajúce negatívne postoje voči cudzincom, islamu a moslimom, ktoré potvrdil aj náš výskum, ukazujú, že vplyv médií a politikov na postoje ľudí je skutočne zásadný a dlhodobý. O medzináboženský dialóg sa na Slovensku snažia najmä niektoré mimovládne organizácie, ale predovšetkým Islamská nadácia, ktorá popri tom roky pracuje aj na odstraňovaní negatívnych stereotypov spojených s islamom. Okrem toho však verejnosť nemá prakticky žiadne iné príležitosti, aby vo verejnom priestore získala informácie či skúsenosti, ktoré by jej umožnili vnímať komplexnosť islamu.
To sa prejavilo aj v našom výskume, kde si až 43,4% ľudí myslelo, že islam je pre nás veľmi nebezpečný a nemal by byť na Slovensku povolený. Ďalších 38% uviedlo, že pred islamom by sme sa mali mať na pozore, pretože je príliš odlišný od kresťanstva. Len necelých 10% ľudí zastávalo názor, že islam má s kresťanstvom veľa spoločného a často sa neprávom vníma v negatívnom svetle. Kvalitatívny výskum ukázal, že obozretnosť voči tomuto náboženstvu cíti väčšina ľudí. Len mladší a liberálnejší ľudia, ktorí majú skúsenosti so životom v zahraničí, vnímajú aj toto náboženstvo v jeho komplexnosti a majú pocit, že si zasluhuje rešpekt rovnako ako iné. Títo ľudia zároveň vravia, že obavy, ktoré sa spájajú s islamom (ohrozenie bezpečnosti, radikalizácia, snaha o zmenu našej kultúry), pramenia najmä z toho, že ľudia o islame nič nevedia a tak, ako existujú extrémisti v každej spoločnosti a náboženstve, môžu existovať aj medzi moslimami.
Potrebujeme sa viac spoznávať a hovoriť spolu
Tým, že na Slovensku je medzináboženský dialóg len okrajovou záležitosťou a verejná diskusia je silno sýtená rôznymi konšpiračnými teóriami a negatívnymi vyjadreniami politikov, nepriateľské postoje ľudí sa len upevňujú. Preto je potrebné oceniť každú snahu predstaviteľov rôznych cirkví, ktoré sa snažia tento dialóg prinášať a napríklad prostredníctvom verejných diskusií či debát na školách hľadať spôsoby, ako žiť spoločne v rozmanitosti, aj tej náboženskej. Výskum postojov majority k cudzincom ukázal, že čím viac skúseností majú ľudia s cudzincami, čím častejšie sa s nimi stretávajú a vytvárajú s nimi určité vzťahy, tým sú ich postoje rešpektujúcejšie. Preto aj na Slovensku potrebujeme oveľa kvalitnejšie integračné politiky a podporu možností, aby sa aj ľudia, ktorí sa narodili v inej krajine, či majú odlišné náboženstvo alebo kultúru, mohli stať bežnou súčasťou krajiny. Potrebujeme vidieť viac cudzincov (aj moslimov) vo verejnom priestore, poukazovať na to, ako prispievajú k rozvoju našej krajiny a ukazovať, že je možné žiť spoločne aj bez toho, aby jedna kultúra musela nevyhnutne zvíťaziť nad inou.
Literatúra:
- Sociologický ústav SAV. ISSP Náboženstvo Slovensko 2018. [dátový súbor]. Slovenský archív sociálnych dát, 2020. SASD2018001. Verzia 1.0., dostupné na https://bit.ly/2RzmdJC
- Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J., Vašečka, M. (2012), Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu. Bratislava, CVEK/OSF, dostupné na https://bit.ly/33ljKVW
- Bútorová, Z., Mesežnikov, G. (eds) (2017), Zaostrené na extrémizmus – výskumná štúdia, Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.
Zistenia prezentované v tomto článku sú výsledkom výskumu, ktorý CVEK realizuje v rámci projektu „Výskum integrácie cudzincov – bariéry, postoje a nástroje“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
Článok pôvodne publikoval portál mensinovapolitika.eu. Zverejňujeme ho na našich stránkach so súhlasom autorky. Foto: Pete Linforth, Pixabay.
