Spravodajský portál Denník N publikoval v rozsiahlejšom článku časť rozhovoru s riaditeľom Islamskej nadácie na Slovensku Mohamadom Safwanom Hasnom. Nižšie uvádzame celé znenie rozhovoru:
Koľko členov máte v centre Córdoba?
Menší 4-členný tím u nás riadi centrum a rieši základnú agendu. Širší okruh tvorí viac ľudí, ktorí sa zapájajú menej pravidelne.
Aké aktivity pri príležitosti Ramadánu ako spoločenstvo robíte bežne a aké zmeny, čo presne chystáte teraz počas pandémie?
Obvykle robíme spoločné večere pri prerušení pôstu (iftáry) a spoločné nočné modlitby (tarawíh). Udržiavame kontakt s moslimami nie len v Bratislave ale aj na celom Slovensku a v zahraničí cez online kanály (napríklad im posielame rôzne náboženské citáty či oznamy). Jedenkrát počas ramadánu zvykneme robiť slávnostný iftar, kam pozývame rôzne osobnosti verejného života na Slovensku. Večera sa otvára recitáciou Koránu, nasledujú príhovory hostí (zástupcovia cirkví, akademici, aktivisti, diplomati či politici), následne moslimovia prerušia pôst, modlia sa a všetci s hosťami zasadnú k spoločnej večeri. Pôstny mesiac vrcholí sviatkom Íd al-Fitr, ktorý je v prvý deň po skončení mesiaca ramadán. Začína sa sviatočnou modlitbou, po ktorej nasleduje spoločná oslava.
Cez pandémiu sme väčšinu aktivít museli presunúť do online priestoru. Okrem citácií či oznamov natáčame pre našich podporovateľov krátke náučné videá a aj slávnostný iftar sa koná symbolicky online. Vzhľadom na často sa meniace opatrenia v tejto chvíli ešte nevieme, či a za akých podmienok bude možné usporiadať slávnostnú modlitbu.
Aké ďalšie sviatky, tradície dodržiavate počas roka?
Ramadán nie je vnímaný ani tak ako sviatok, ako skôr ako pôstny mesiac. Moslimovia na celom svete oslavujú počas roku dva sviatky – Íd al-Fitr po skončení ramadánu a Íd al-Adha (Sviatok obetovania), ktorý je v čase vyvrcholenia púte do Mekky a svojimi obradmi nadväzuje na tradíciu proroka Abraháma. Pokiaľ ide o samotnú púť do Mekky, tá je taktiež dôležitou tradíciou a mal by ju každý moslim aspoň raz v živote absolvovať, avšak dnes je účasť na nej kvôli pandémii značne limitovaná.
Čo by ste povedali o záujme/nezáujme o vaše aktivity a projekty zo strany ľudí iného vyznania?
Záujem je pomerne dobrý. Je to dané aj tým, že významnú časť našich aktivít robíme v spolupráci s ľuďmi iného vierovyznania a sú určené nemoslimskej verejnosti. Dokonca aj naša hlavná webstránka islamonline.sk je koncipovaná hlavne pre nemoslimskú verejnosť. Dobrú spoluprácu máme aj s univerzitami, mimovládnymi organizáciami a ďalšími inštitúciami.
Mali ste pred pandémiou nejaký presný režim stretávania sa? Aký?
Naše centrum bolo otvorené každý deň pre štyri z piatich denných modlitieb, konala sa každý piatok spoločná piatková modlitba a po nej sme sa zvykli voľne stretávať.
Ako ste ho upravili v dôsledku pandémie?
Vláda ani pandemická komisia na nás priamo vo svojich usmerneniach nemyslela, no riadili sme sa po celý čas nariadeniami platnými pre vykonávanie bohoslužieb, keďže to je činnosti nášho centra najbližšie. Uplatňovali sme teda pri výkone modlitieb rovnaké pravidlá, ako kostoly. Navyše sme ešte vyžadovali, aby sa každý modlil na vlastnom koberčeku. Pandemická komisia síce toto nenariadila, no odpozorovali sme to z okolitých krajín, kde boli pokyny pre moslimské komunity presnejšie.
Aké boli odozvy na projekt, ktorý realizujete aj s duchovnými judaizmu a kresťanstva na školách?
Odozvy boli skvelé. Podarilo sa nám z tohto projektu urobiť samostatnú značku. Povedomie o tejto aktivite sa rozšírilo nie len do médií, ale registrujú ju aj rôzne významné osobnosti. Pred pandémiou sme pravidelne dostávali pozvánky na konanie ďalších a ďalších podujatí. Ide prinajmenšom v česko-slovenskom prostredí zrejme o vôbec prvý projekt svojho druhu. Vírus toto naše úsilie prakticky úplne zastavil a predpokladáme, že potrvá istý čas, kým školy dobehnú svoje učivo a budú si musieť opäť dovoliť venovať časť vzdelávania aj takýmto aktivitám. Do tej doby sa snažíme viesť pravidelné spoločné diskusie s verejnosťou online.
Nových členov vyhľadávate vy alebo sa hlásia sami?
Keďže centrum poskytuje spektrum aktivít pre moslimov, tak oni sami nás vyhľadávajú a navštevujú. Z týchto návštevníkov sa časť postupne rozhodne navštevovať a podporovať nás pravidelne, pokým iní chodievajú skôr sporadicky. Pokiaľ ide o záujemcov z radov verejnosti, opäť ide väčšinou o iniciatívu protistrany. Hlásia sa nám napríklad školy so záujmom o exkurzie do nášho centra, výskumníci či aj individuálni návštevníci, ktorí sa chcú o našej komunite niečo dozvedieť.
Ako funguje proces konvertovania na Islám?
Ak niekto prejaví záujem o prestúpenie na islám, zvykne nás kontaktovať a vysloví u nás vyznanie viery (šahádu). Niekedy sa ľudia rozhodnú aj o konvertovanie v súkromí či medzi blízkymi a prídu k nám až následne. Oboje je z hľadiska náboženstva v poriadku, nakoľko konverziva v isláme je veľmi jednoduchá záležitosť. Zároveň však platí, že ide o dôležité osobné rozhodnutie, ktoré je potrebné si dôkladne premyslieť. V ideálnom prípade by dôvodom mala byť vnútorná potreba danej osoby pozdvihnúť týmto spôsobom svoj vzťah s Bohom a nie iné pohnútky, najčastejšie ľúbostné.
Zmenila sa nejako hostilita Slovákov odkedy už nie migrácia hlavná téma ako v roku 2014/2015?
Zmenila sa. Nie sme viac v epicentre virtuálnej debaty, ktorá účelovo spájala tému migračnej krízy a rôznych kriminálnych prejavov. Dodnes občas niečo zaznie na našu adresu, či už od politických predstaviteľov, rôznych anonymných diskutujúcich na internete a podobne, to frekvencia týchto prejavov je výrazne nižšia, ako tomu bolo vtedy.
Pri sčítavaní obyvateľstva bolo prvý krát možné vybrať si Islám ako vierovyznanie. Je to podľa vás nejaký posun správnym smerom? Záleží vám na tom?
Príjemne nás to prekvapilo a je to posun správnym smerom. Zároveň je však nutné vnímať to ako niečo samozrejme a problematická bola skôr skutočnosť, že druhé najväčšie svetové náboženstvo v predošlých sčítaniach ani len nebolo uvedené ako možnosť. Je tiež nutné zdôrazniť, že zahrnutie islámu ako položky pri sčítaní nemení nič na skutočnosti, že slovenská legislatíva islám naďalej nepozná. Zákon o registrácii náboženských obcí na Slovensku neumožňuje moslimom, aby svoju vieru riadne zaregistrovali a tým pádom praktizovali za rovnakých podmienok, ako je to umožnené dnes registrovaným náboženským obciam, vrátane takých, ktoré sú počtom členov ešte menšie, ako komunita moslimov. Veríme preto, že sa tento problematický legislatívny stav podarí napraviť.
Foto: INS
