Nárast pravicového extrémizmu v Nemecku by mal byť pre každého dôvodom na obavy, súčasne by k nemu autority mali prestať pristupovať, akoby ho bolo možné jednoducho zamiesť pod koberec.
Keď pravicoví extrémisti zavraždili regionálneho politiky Waltera Lubckeho, ktorý podporoval utečencov, nemecký minister zahraničných vecí Heiko Mass povedal, že jeho krajina sa ocitla uprostred neonacistickej epidémie terorizmu. „Osemdesiat rokov od začiatku druhej svetovej vojny sú politici opäť obeťami pravicových teroristov. Kvôli ich presvedčeniu. Kvôli ich záväzkom voči nášmu štátu,“ napísal Maas v úvodníku pre The Bild.
Ak by Maasov názor potreboval sprievodný jav, ktorý by vzbudil ešte väčšiu pozornosť, bol ním útok pravicového extrémistu, ktorý v meste Halle v najposvätnejší deň židovského kalendára – Yom Kippur – 9. októbra zaútočil na židovských veriacich a mešitu, pričom zahynuli dvaja ľudia a ďalší dvaja boli zranení. Úrady tento útok označili za „antisemitský“ teroristický útok, ktorého pravdepodobným motívom bol „pravicový extrémizmus“.
Je veľmi pravdepodobné, že ak by tí, ktorí sa vo vnútri synagógy modlili, nepočuli výstrely z vonku, vďaka čomu mali dostatok času uzamknúť dvere, bol by počet obetí oveľa vyšší a rátal by sa na desiatky. Atentát na Lubckeho ani útok na synagógu nie sú anomáliami alebo izolovanými incidentami, ale sú súčasťou merateľného vzostupného trendu neonacistického násilia. Podľa nemeckej spravodajskej služby (BfV) je v krajine v súčasnosti až 13 000 „násilných pravicových extrémistov“.
Slovo „násilný“ si v tomto prípade vyžaduje zvýšený dôraz. Znepokojujúce by bolo už len to, ak by v štáte o veľkosti Nemecka bolo 13 000 pravicových extrémistov, avšak vidíme, že úrady identifikovali taký vysoký počet „násilných“ pravicových extrémistov. Myslím si, že je ľahké predstaviť si, aký celoštátny rozruch by nasledoval, ak by akákoľvek vláda na Západe oznámila, že na svojich hraniciach identifikovala 13 000 násilných islamských džihádistov.
Napriek tomu, že hlavní aktéri boja s terorizmom a bezpečnostné služby súhlasia s tým, že za posledných päť rokov vzrástol počet radikálnych skupín – čiastočne ako reakcia na nárast počtu utečencov z Blízkeho východu – v krajine do istej miery zaspali pri riešení čohosi, čo dnes môžeme nazvať krízou domáceho neonacistického terorizmu.
Timo Reinfrank, výkonný riaditeľ nemeckej nadácie, ktorá sa zaoberá krajne pravicovým extrémizmom, pre The Financial Times uviedol: „Je zrejmé, že pravicový extrémizmus bol podcenený. Stále existuje pocit, že krajne pravicová scéna sa dá udržať pod kontrolou. Tento prístup sa však musí zmeniť.“
https://www.facebook.com/IslamOnline.sk/posts/10157549056032629
Je len ťažko pochopiteľné, ako mohli úrady prehliadnuť rastúcu vlnu extrémizmu, vzhľadom na to, že v auguste minulého roka ulicami východonemeckého mesta Chemnitz pochodovalo 8 000 pravicových extrémistov, ktorí skandovali: „Vypadnite cudzinci“, „Vypadnite z Nemecka, vy židovské prasce“, „Podrežte muslimov“, pričom sa zdravili nacistickými pozdravmi a na uliciach „poľovali“ na migrantov.
Tieto chladné hrozby a násilné činy spoločne hovoria o zdroji paliva, ktoré je hnacou silou nemeckých neonacistických skupín – myšlienke, že jedna populácia nahradí inú, prípadne to, čo nemčina nazýva „Bevölkerungsaustausch“. Na základe tejto konšpirácie tajné židovské skupiny smerujú k vláde, ktorá má nahradiť Nemcov muslimami. To vo svojich výrokoch tvrdí Robert Bowers, pravicový extrémista, ktorý minulý rok zavraždil v pittsburskej synagóge 11 amerických židov.
Táto konšpirácia má vražedný dopad na židov a muslimov v Nemecku, čo sa dá doložiť aj na nasledujúcich údajoch: zločiny z nenávisti voči židom stúpli v roku 2018 o 20 % a v roku 2017 bolo zaznamenaných až 950 útokov na muslimov. Ešte desivejšie je, že tieto antisemitské a islamofóbne konšpirácie si našli svoje miesto v politickom diškurze, čo je viditeľné v rýchlom vzostupe popularity strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Pritom AfD je rasistická, xenofóbna a ultranacionalistická strana, ktorá v nedávnych voľbách do spolkových parlamentov získala 24 % a 22 % hlasov, čím sa priblížila k možnej budúcej vláde v týchto spolkových štátoch.
„Na základe tohto úspechu,“ uviedol pre New York Times politológ Hajo Funke zo Slobodnej univerzity v Berlíne, „vidíme, že krajne pravicoví aktivisti dokázali využiť obavy a nespokojnosť voličov a častým využívaním sociálnych médií mobilizovať davy, čo bolo ešte pred pár rokmi nemysliteľné.“
AfD v mnohých ohľadoch napodobňuje politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, keď strategicky nálepkuje prisťahovalcov, najmä preháňaním čísel ich zločinnosti a tiež sľubmi, že ich štát sa stane opäť „veľkým“, keď sa zbaví všetkých, ktorí doň nepatria.
Tento pohľad na svet optikou sociálneho darvinizmu podporujú nielen neonacisti pochodujúci ulicami a krajne pravicové politické strany, ktoré kráčajú k politickej moci, ale presadzuje sa aj v policajných a bezpečnostných zložkách štátu. Nedávna správa odhalila, že pravicoví aktivisti napojení na personál armády a polície sa začali pripravovať na realizácie teroristických útokov, dokonca zašli až tak ďaleko, že vytvorili „zoznam smrti“, na ktorom sa ocitli ľavicoví aktivisti a tí, ktorí pomáhajú utečencom. Okrem toho zhromažďovali zbrane, vrecia na mŕtvoly a nehasené vápno na likvidáciu tiel obetí.
Toto odhalenie šokovalo spoločnosť, ktorá má stále v živej pamäti najtemnejšie dni éry vlády nacistickej strany. Útok na synagógu v Halle v stredu (24. októbra 2019, pozn. prekladu) opäť ukázal, že Nemecko ešte stále nevyhralo boj s dedičstvom nacizmu.
Pôvodný text publikoval turecký portál TRT World.
