Imám v meste Christchurch začal druhú polovicou svojej kázne týmito jednoduchými slovami: „Islámofóbia zabíja“.
Pred týždňom videl imám Gamal Fouda, ako islamofóbia zabíja veriacich v jeho kongregácii a on sám bol takmer zabitý taktiež. Najmladšou obeťou v jeho zhromaždení bol 3-ročný Mucaad Ibrahim. Bol to milujúci, hravý, energický mladý chlapec. Pravdepodobne netušil, prečo by ho mal niekto nenávidieť až tak veľmi, aby ho chcel zabiť len preto, že existuje. Jeho telo bolo najmenšie, ale pochovávalo sa najťažšie. Jeho hrob bol po pohrebnom obrade na nerozoznanie od hrobov dospelých. Terorista, ktorý ho zabil, nevidel rozdiel medzi ním a dospelými, keď doňho začal strieľať. A tak je dnes pochovaný medzi nimi. Všetci boli pre neho len bandou muslimov, ktorí si zaslúžili zomrieť kvôli svojej náboženskej identite.
Keď sme objali Mucaadovho otca Adena, povedal nám, že dúfa, že svet nebude vnímať nenávisť voči islamofóbii, ale lásku k islámu prostredníctvom tejto tragédie. Odmietol prijať myšlienku, že jeho 3-ročný syn bol zabitý bezdôvodne. Zatiaľ čo dospelí boli poctení príspevkami, v ktorých boli opisovaní ako úžasní ľudia zavraždení pri teroristickom útoku, Mucaad nikdy nemal šancu zažiariť; jeho pocta bola skrátená, nie prirodzená. V očiach teroristu bol odstrániteľný a opovrhnutia hodný. Hrozba pre bielu civilizáciu. Bezcenný muslim.
Islamofóbia zabíja. Podozrieva každého jedného z nás a spochybňuje naše náboženstvo. Keď prezident najmocnejšieho národa na svete povie: „Myslím, že nás islám nenávidí“ a opakuje nepravdivý príbeh generála popravujúceho 49 muslimov guľkami ponorenými v bravčovej krvi, aby ich tak poslal do pekla, môže byť ešte niekto prekvapený, že tento terorista konal na základe jeho slov a zabil 50 muslimov v mešite na Novom Zélande citujúc jeho meno? Príbeh o generálovi nie je skutočný. Ale ten o našom vrchnom veliteľovi je. Opýtajte sa teroristov z Quebecu a Christchurch, ktorí zavraždili modliacich sa muslimov odvolávajúc sa na slová a vzor prezidenta Trumpa. Pre oboch 28-ročných bielych rasistických teroristov je Trump symbolom obnovenej bielej identity a spoločného cieľa. A tak boli 3-ročný Mucaad i 71-ročný Haji Daoud Nabi súčasťou „spoločného nepriateľa“ v Christchurch. Haji Daoud privítal teroristu so slovami „Ahoj brat“, ale v očiach teroristu nebol bratom. Nebol ani človekom. Iba bezcenným muslimom.
Islamofóbia zabíja. Neberie nám našich milovaných iba guľkami, okráda i tých, ktorých síce ušetrí od smrti, no vezme im možnosť žiť plnohodnotným životom. Keď sme sa modlili nad Mohammedom Haziqom Tarmizim (17), jeho otec, ktorý bol zranený pri útoku a ostal odkázaný na invalidný vozík, mal na tvári prázdny pohľad. Keď sme ho otočili k hrobu, počuli sme jeho výkrik: „Syn môj!“ Ale o Mohammedovi nehovoril. Hovoril o svojom mladšom synovi, 12-ročnom Harizovi, ktorý bol dezorientovaný a takmer spadol do hrobu svojho brata. Syna doviedli k otcovi a kým sme pokračovali v pochovaní pozostatkov staršieho brata, sedel v otcovom lone. Dieťa, ktoré bolo ušetrené, nebude zahrnuté do počtu obetí. Ale rodiny týchto obetí už nikdy nebudú rovnaké.
Islamofóbia zabíja. Keď som sa minulú sobotu vrátil domov do Texasu, vyzdvihla ma moja rodina. Moja 9-ročná dcéra Maya mi povedala, že na jej škole mali branné cvičenie a všetky deti si mysleli, že strelec z Nového Zélandu si pre nich prišiel. Maya videla ozbrojených bielych rasistov protestovať pred jej mešitou, keď mala 6 rokov. Môj 6-ročný syn Abdullah bol tak starý, ako Mucaad, keď ich prvýkrát videl protestovať s heslami: „Jediný dobrý muslim je mŕtvy muslim.“ Už neviem, čo mám povedať svojim deťom. Dnes večer ich objímem pevnejšie, vediac pritom, že Mucaad Ibrahim mohol byť Abdullah a ja som mohol byť Atta Elayyan, mŕtvy vo svojich 33 rokoch. Od útoku na Novom Zélande vyšetrovala britská polícia päť útokov na mešity počas jednej noci, v Kalifornii bola vypálená mešita s poznámkou odkazujúcou na Christchurch a prezident mešity v mojom bydlisku v Dallase mi povedal, že v piatok obdŕžala táto mešita tretie varovanie pred bombovým útokom za posledných šesť mesiacov.
Vidím spôsob, akým islamofóbia zabíja – vo viac ako jednej krutej rane. Zabíja doslova, s malou rakvou, nad ktorou som stál počas tohto víkendu. Zabíja tým, že spôsobuje traumu ľuďom ako napríklad 12-ročnému chlapcovi, ktorý takmer spadol do bratovho hrobu. Zabíja spoločnosť, ktorá sa nezaoberá nenávisťou, ktorá umožňuje to, aby deti navštevujúce základné školy museli sledovať ozbrojených bielych rasistov stojacich pred miestom ich bohoslužby. Zabíja prezidentom, ktorý túto nenávisť aktívne podporuje, len preto aby získal lacné politické body bez ohľadu na ľudí, ktorých poškodzuje.
Islámofóbia zabíja. A zhoršuje sa to. Deti v Christchurch si nezaslúžili zomrieť. Moje deti v Texase si nezaslúžia žiť v strachu. Odpočívaj v pokoji Mucaad a Atta. Ži v mieri Maya a Abdullah.
Článok publikoval portál inštitútuYaqeen a tiež noviny Washington Post. Foto: Jacinde Ardernová, Wikimedia Commons
