Postavenie veriacich sa za uplynulých desať rokov kontinuálne zhoršuje.
Nacionalistické politické strany, politické hnutia a organizácie zohrávajú v súčasnom svete čoraz väčšiu úlohu. Prejavujú sa najmä pri potláčaní práv náboženských menším. Špecificky v Európe, kde za ostatné obdobie výrazne narástli vládne reštrikcie voči náboženským menšinám (najmä muslimom a židom) a s tým taktiež vplyv populistických a nacionálno-extrémistických politických strán.
Najnovšia, v poradí deviata analytická štúdia Pew Research Centra skúmajúca obmedzenia vlád namierené voči náboženským menšinám konštatuje, že v roku 2016 sa už druhýkrát po sebe ukazujú zhoršujúce sa tendencie v zväzovania práv menšinových náboženských skupín a jednotlivcov a to naprieč celým svetom. Výsledky výskumu, ktorý sa realizoval v 198 krajinách, prezentovali Pew Research Center na konci júna 2018.
Tri faktory zhoršeného postavenia veriacich
Pri všeobecnom zhodnotení sú viditeľné najmä tri faktory. Prvým je nárast percentuálneho počtu štátov, ktoré majú vysokú, resp. veľmi vysokú mieru vládnych reštrikcií – zákonov, politík a politických reprezentantov štátu (úradníkov) – namiereným proti náboženskému presvedčeniu a praktikám primárne náboženských menšín. Konkrétne ide o rast z 25 % (2015) na 28 % (2016). Čo je len o 1 % nižšie než je maximálny desaťročný podiel z roku 2012.
Druhým faktorom je pretrvávajúci tretinový podiel (cca 30 %) štátov, v ktorých je vysoká, resp. veľmi vysoká miera sociálnej (spoločenskej) nevraživosti voči viere v Boha – voči súkromným osobám, náboženským organizáciám či komunitám.
Tretí faktor ukazuje, že v roku 2016 malo 83 štátov (42 % štátov zahrnutých do výskumu) vysokú či až veľmi vysokú úroveň obmedzení namierených voči veriacim. Tie vyplývali buď z rozhodnutí predstaviteľov politického systému (vláda, parlament a pod.), alebo boli prejavmi nepriateľstva zo strany súkromných osôb, organizácií či sociálno-politických skupín.
Celkovo sa postavenie veriacich za ostatných desať rokov kontinuálne zhoršuje. Deje sa to tak v škále, ktorá vyjadruje obmedzenia zo strany konkrétnych štátov, ako aj pri postojoch verejnosti k veriacim (prednostne k náboženským menšinám).
Nacionalizmus v službách nenávisti
Z výskumu je zrejmé, že nacionalisticky orientované politické strany a jednotlivci sa čoraz častejšie vyhraňujú primárne voči náboženským menšinám. Už ich nezaujíma etnicita menšín, špecificky ak ide o menšiny, ktoré sú späté so susedským štátom, ale ich religiozita – zo „stoličky“ ich zdvihne aj odlišná rasa.
V správe sa v tomto smere opakovane spomína v Holandsku pôsobiaca Strana slobody islamofóba Geerta Wildersa, ktorá chce zakázať muslimkám nosiť šatky, zatvárať mešity a zakázať Korán a tiež v český Blok proti islámu.
Výskumníci píšu, že až 11 % štátov malo v roku 2016 vládu, ktorá sa negatívne vymedzovala voči náboženským menšinám. Väčšina z nich predovšetkým voči muslimom. Toto sa týkalo hlavne Európy. V tretine európskych štátov (33 %) sú vo vládach výrazne zastúpené práve takéto nacionalistické politické strany.
Výskum tiež ukázal, že nacionalisti v službách nenávisti voči muslimom sú prítomní aj v Mjanmarsku, Indii, Srí Lanke a na Novom Zélande. Nevynímajúc Spojené štáty Americké, a to najmä po nástupe Donalda Trumpa.
Nárast útokov na náboženské menšiny
V roku 2016 to však neboli len vlády a nacionalistické politické strany, ktoré sa čoraz častejšie sústreďovali na okliešťovanie práv náboženských menšín. Výskum ukázal, že z 32 štátov, v ktorých sa v roku 2016 ukázal výrazný posun v raste počtu skupín, ktoré chceli ovládnuť verejný priestor a pod vplyvom nacionalistických ideológií zúžiť práva náboženských menšín, bolo až dvadsať päť z Európy (vrátane Spojeného kráľovstva, Írska, Maďarska a Slovenska).
Proti prítomnosti náboženských menšín a ich údajne „nadštandardným“ právam sa konali viaceré demonštrácie a veriaci sa stali obeťami verejných prejavov nenávistí (verbálnych alebo fyzických útokov). Vo všetkých z 32 štátov sa nacionalistické skupiny, ktoré chceli ovládnuť verejný priestor, zamerali výhradne na muslimov, židov a tiež na niektoré menšinové kresťanské cirkvi a členov iných marginálnych náboženských skupín.
V dvadsiatich európskych štátoch to boli práve muslimovia, kto bol primárnym cieľom nenávisti, v piatich to boli zas prednostne židia. Na Slovensku, v Poľsku, Českej republike, Rumunsku a Grécku sa stali cieľom útokov tak zástupcovia muslimskej, ako aj aj židovskej menšiny.
Nacionalizmus 21. storočia
V Európe sú najznámejšími predstaviteľmi islamofóbneho nacionalizmu francúzsky Národný frond (FN; Marine Le Pen), nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD) alebo holandská Strana Slobody (Geert Wilders).
Na Slovensku sa k týmto postojom hlásia de facto všetky parlamentné politické strany. Z vládnej koalície sú to Smer-SD (predseda strany Robert Fico opakovane hovoril, že nedovolí vytvorenie ucelenej muslimskej komunity na Slovensku), Slovenská národná strana (presadila zákon, ktorý zabraňuje registrácii islámu a uvažovala o zákone, ktorý by zakázal výstavbu minaretov a nosenie buriek).
Z opozície je to hlavne strana Kotleba – ľudová strana Naše Slovensko (najhlasnejšia „trúba“ islamofóbie v slovenskom parlamente), Sme Rodina – Boris Kollár (podpredseda strany Milan Krajňák predložil zákon o zákaze výstavby mešít) či Sloboda a Solidarita (jej predseda Richard Sulík neustále útočí na muslimskú komunitu a zdieľa islamofóbne články).
Na začiatku 21. storočia nie je nacionalizmus novou ideológiou. Ukazuje sa však, že v druhej polovici prvej dekády tohto storočia narastá jeho spoločenský aj politický vplyv. Súčasne s tým sa záujem nacionalistov nebezpečne zameriava na náboženské menšiny, v čom fakticky opakuje rétoriku v 30. rokov 20. storočia.
Titulná foto: UN Women Asia & the Pacific, CC BY-NC-ND 2.0
