Komentár: B ako burkini a B ako bikiny rovná sa symbióza

Na českom kúpalisku si dve muslimky dovolili kúpať sa v burkinách. Na našom internete z toho teraz niektorí smútia za Miloševičom.

Včera poobede mi kamarátka preposlala vyhlásenie Aquapalace Praha zakončené týmito slovami: „Zvláštnym bodom sú však novinky uplynulých rokov, ako napríklad kúpacie tričká alebo burkini, teda kúpací odev zahaľujúci väčšiu časť tela. Niektoré modely zakrývajú i hlavu, čo je vidieť aj na zverejnených fotografiách. Toto oblečenie je vyrobené z materiálu vhodného na kúpanie. Jedná sa o celosvetový trend, s ktorým sa nestretávame iba my v Aquapalace Praha. V tomto prípade klientky nič neporušili.“

Pozitívne stanovisko vedenia kúpeľov ma úprimne potešilo. Kamarátke odpisujem, že vďaka za „super postoj“ a pýtam sa, čo predchádzalo tejto príjemnej reakcii, keďže v našej zemepisnej šírke sme zvyknutí skôr na osočovanie a nálepkovanie. Posiela mi odkaz na HateFree.cz, kde iná moja kamarátka – Češka a muslimka – v článku už stihla popísať, čo sa vlastne deje. České médiá zaplavili fotky dvoch muslimiek v burkinách, teda celotelových plavkách, s deťmi v náručí.

Fotografie vyhotovené „údajným návštevníkom Aquapalace Praha“ sa v piatok večer 7. júla objavili na Facebooku s nasledovným komentárom (preklad z češtiny): „V Aquaparku Čestlice som videl tieto dve muslimky vo vreciach. Je to nechutné, pretože neviete či nie sú pos*até, bez ohľadu na ďalšie infekcie, ktoré vznikajú pri nedodržiavaní základnej hygieny alebo či sa neodpália. Údajne sa do bazénu nesmie vo voľných plavkách, alebo kraťasoch ale v teroristickom habite áno. Preto prosím, napíšte na vedenie sťažnosť, že tento hnus nie je možné tolerovať. Ja som už tak učinil.“

Fúha! Dýcham zhlboka. Medzitým už správu a fotografiu preberajú aj slovenské média a nastáva nová vlna emócií. Asi som príliš naivná, nechápem, prečo niekomu vadí takéto oblečenie v bazéne. Veď do neoprénov sa bežne obliekajú aj šnorchlovací nadšenci či surfisti a nikomu to neprekáža. A nás majú za nehygienickú háveď, vhodnú tak akurát utopiť, či poslať do plynu.

„Škoda, že to Miloševič nestihol dokončiť“

Letmo prebehnem diskusiu na jednom zo slovenských portálov, ktorý o „kauze“ písal, a do očí mi udierajú nasledovné riadky: „Škoda, že Miloševič nestihol dokončiť svoje úsilie.“ Trefné, vravím si, keďže práve zajtra uplynie 22. výročie najhoršej masovej vraždy v Európe od čias holokaustu.

Alebo „biely na kúpalisko nemôže mať bermudy iba speedos, pretože pánom podnikateľom vynosí veľa vody z bazéna. Zaujímalo by ma, koľko vody vynesie vypasena muslimska pras.nica znasobene celym stadom. A kolko bakterii v tej vode nechaju ked tam vymachaju tie smra.dlave skatule prepotene, kedze su obalene v tych handrach cely den…” (chyby úmyslene ponechané).

Pomaly mi dochádza, že tým ľuďom chýbajú základné vedomosti o islamskom oblečení. Kto nevie rozoznať čiernu od bielej, bude asi ťažko rozoznávať paletu rozmanitosti a rešpektu. A nechcem brať nikomu ilúzie, no aj v bazénoch, kde nikdy nevkročila noha muslimky, sa to bacilmi len tak hemží.

Nie len muslimky

Mimochodom, burkini vymyslela Aheda Zanetti, Austrálčanka libanonského pôvodu. Burkini navrhla a zhotovila pre svoju športujúcu neter. Neskôr sa stali hitom pre muslimky. Pre nezainteresovaných možno bude zaujímavá informácia, že viac ako 40% z predaja burkín tvoria zákazníčky, ktoré nemajú islamské vierovyznanie. Tento druh plaviek im vyhovuje ako ochrana pred slnkom, majú zdravotné problémy a neraz je dôvodom i ostych – jednoducho im nie je príjemné mať odhalené telo na verejnosti.

Prečítajte si tiež:
Žena, ktorá navrhla burkiny: Stvorila som ich, aby som dala ženám slobodu a nie im ju vzala

„Arabely sa vraj rady kúpu v kyseline,“ aj toto som sa dnes dozvedela. Dotyčný myslel asi metaforicky. Teda aspoň dúfam, keďže v poslednej dobe sa množia sa útoky na muslimky práve kyselinou.

Na oficiálnej stránke Aquapalace našťastie už pribúdajú aj súhlasné a podporu vyjadrujúce komentáre k stanovisku kúpeľov. Vďaka Bohu za tú rovnováhu.

Je neskorý večer. Zvonka sála horúci vzduch. Popíjam čaj a čítam správy. Zrazu mi atmosféra nápadne pripomína moje prázdniny v Sýrii spred vojny. Vtedy sme spolu popíjali čaj, diskutovali o živote a napriek mojej hroznej arabčine ma všetci brali ako jednu z nich. Dnes, tu som doma a predsa sa cítim cudzia. Je mi z toho smutno.

Foto: archív INS