„Posledný križiak“ predložil návrh, ktorý mal zabrániť výstavbe mešít.
V stredu 5. apríla 2017 sa na rokovanie parlamentu dostal legislatívny návrh „posledného križiaka“ Milana Krajniaka (Sme Rodina – Boris Kollár), ktorého cieľom bolo novelizovaním zákona č. 50/1976 Zb. (tzv. stavebný zákon) a zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností právne zakázať neregistrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam výstavbu náboženských stavieb.
Od októbra sa trikrát rokovalo o novele zákona o registrácii náboženských obcí. Ani jedno z nich sa neobišlo bez zmienky o isláme. Stredajšie rokovanie tak bolo v poradí štvrté za posledného pol roka, kedy bol hlavnou témou v pléne Národnej rady islám.
Prehľad výrokov z predšlých rozpráv v NR SR:
Legislatívne úsilie „posledného križiaka“ bolo mediálne predstavené s cieľom úplne zakázať výstavbu akejkoľvek mešity na Slovensku. Tieto – a rovnako i muslimov, ktorí ich navštevujú – považuje strana Borisa Kollára za bezpečnostné riziko pre krajinu a jej občanov.
Križiak islamofóbnej rétoriky
Už sme si zvykli, že prekrúcanie reality a nepodložené tvrdenia, že muslimky a muslimovia si nie sú rovní, čiže de facto používanie rétoriky skupín, akou je teroristická organizácia Dá’iš, patrí k bežnej výbave tohto druhu politikov a nie inak tomu bolo i tentokrát.
„V isláme neexistujú ľudské práva každého človeka,“ varoval poslancov Krajniak počas úvodnej reči odôvodňujúcej predloženie novely. „Islám rozdeľuje ľudí na muslimov a neveriacich. Neveriaci a ženy majú nižšie postavenie, ako muslimovia. V isláme neexistuje náboženská sloboda, za odpadnutie od islámu je trest smrti. Za pokus o konverziu muslima na iné náboženstvo je trest smrti, alebo iný prísny trest,“ zdôvodňoval oprávnenie svojho návrhu predkladateľ.
Vo vystúpení pochopiteľne nemohlo chýbať povinné strašenie šarí’ou. „Problém je v tom, že systém šarí’a je v úplnom rozpore s demokraciou, slobodou, ľudskými právami a tým ako chápeme spoločenské normy my. Väčšina európskych muslimov teda chce zmeniť politický systém v Európe na totalitný a náboženský, teda na islamskú teokraciu,“ varoval za pomoci „alternatívnych faktov“ posledný križiak.
V osídlach šarlatána
K uniformnému arzenálu našich islamofóbnych politikov neodškriepiteľne patrí i parafrázovanie tvrdení z článkov amerického rečníka Billa Warnera. Richard Sulík, Boris Kollár, Milan Krajniak i poslanci za Kotlebu – LS NS sa radi jeho „vedeckými analýzami“ nechávajú viesť.
„Keď som hovoril o rozdieloch medzi islámom a ostatnými náboženstvami a hovoril som o tom, že islám nie je nielen náboženstvom, ale aj ucelenou totalitnou predstavou o štáte, spoločnosti, náboženstve, sexuálnom živote, týka sa každej oblasti človeka a žiada, aby štát vynucoval dodržiavanie týchto pravidiel. Odporúčam pozrieť si nielen Korán, ale aj tzv. síru a hadísy, ktoré ďalej upresňujú to, čo zakladateľ islámu Mohamed v Koráne povedal.“
Trilógia Korán, síra a hadísy je klasický „warnerovský“ koncept, ktorý prakticky žiadny renomovaný odborník na islám v takejto podobe neuvádza.
Autor novely neváhal vytiahnuť ani ďalšiu osvedčenú kartu tohto typu politikov. „…Mimochodom existuje aj štatistika, to len pre vašu informáciu, že praktikujúci muslim pravidelne navštevujúci mešity schvaľuje tieto útoky, alebo podporuje zavedenie práva šarí‘a ešte v oveľa vyššej miere, ako nepraktikujúci muslimovia.“
O akú štatistiku ide a kde ju možno nájsť, sme sa nedozvedeli. Asi možno tušiť prečo, keďže osobnostné profily teroristov ukazujú presný opak. Takíto útočníci obvykle prežili väčšinu života mimo náboženskej komunity, obvykle ako nepraktizujúci muslimovia s väzbami na kriminálne prostredie.
Čriepky z vyjadrení parlamentných islamofóbov
Predseda K-ĽSNS Marian Kotleba predkladanej novele vyčítal to, že údajne „nerieši príčinu… Príčinou sú sionistickí politici, mnohí z nich vychovaní v synagógach, ktorí sem tých muslimov dotiahli, ktorí presadzujú multi-kulti politiku otvorených hraníc a odmietajú si priznať, že jediné, čo nám pomôže, je obnovenie štátnych hraníc členských štátov Európskej únie, Slovenska ako prvého medzi nimi.“
Za zmienku stojí i faktická poznámka najmladšieho poslanca Milana Mazureka, ktorý sa v nej vôbec po prvýkrát verejne vyjadril k jeho útoku na muslimskú rodinu s deťmi pred dvoma rokmi.
„Ja neviem, o akom útoku ste tu hovorili. Je síce pravda, že som istým asertívnejším spôsobom vyjadril svoj názor na určitú zvrhlú politickú ideológiu zodpovednú za vraždenie krížom krážom po celom svete, ale ja by som to útokom nenazval. Útok považujem za niečo fyzické, čím ľuďom ublížite. A reagoval som na jedného malého drzého Araba, na žiadne rodiny s deťmi. Neviem vôbec o čom to hovoríte,“ povedal Mazurek.
Zároveň na adresu poslanca Dostála, ktorý sa opakovane zastal občanov Slovenskej republiky muslimského vierovyznania, dodal: „Z vašich vyjadrení, ktoré tu stále máte, mám taký pocit, že by vám úplne vyhovovalo byť muslimom. Chceli by ste mať štyri manželky, môcť ich zbičovať, keď vám povedia niečo zlé. Zakazovať im vyjsť na ulicu, zakazovať im ísť s kamarátkami na kávu. V 45-stupňových horúčavách by ste ich nútili nosiť veľké čierne záclony, aby vyzerali jak veľké vrece odpadku.“
Svojej povesti nezostal nič dlžný ani ďalší výkvet K-ĽSNS Stanislav Mizík. V reakcii na vystúpenie Igora Matoviča ostro kritizujúceho predkladaný návrh povedal: „Za takúto obhajobu vahábistov vám dá hociktorý hlavný imám ako medailu celé stádo tiav. V Nemecku, Španielsku, Anglicku majú mešity a aj tak je im to málo. Robia atentáty. Korán ich totižto učí expandovať, to je šíriť vieru ohňom a mečom.“
Pozitívom je aspoň to, že za opozičný zákon nakoniec hlasovalo iba 11 poslancov, proti bolo 46 zúčastnených a netradične viac než polovica, spolu 77 poslancov sa hlasovania zdržalo.
Foto: Wikimedia Commons