Navštívili sme slávny bruselský Molenbeek, marockú štvrť v Antverpách i miestne mešity. Toto sú naše dojmy.
Niektorí „odborníci“ u nás z času na čas hovoria o tzv. „no go“ zónach v západnej Európe, kde neplatí zákon a neodváži sa tam vraj ani polícia. Nájdu sa takí, čo dokážu s vážnou tvárou rozprávať o existencii týchto údajných „zón“ dokonca aj v susednej Viedni. Tomu u nás našťastie uverí len málokto, keďže veľa Slovákov i mnoho Čechov Viedeň poznajú dostatočne dobre sami. Čo však v prípade niektorých vzdialenejších miest, kde to väčšina našincov až tak dobre nepozná. Napríklad také Belgicko.
Pri vyšetrovaní teroristických útokov v Paríži z konca roku 2015 sa ukázalo, že prinajmenšom traja útočníci vrátane ich organizátora vyrastali v bruselskej štvrti Molenbeek prevažne obývanej imigrantmi zo severnej Afriky. Tieto dve informácie postačovali niektorým médiám na to, aby z dovtedy nevýrazného Molenbeeku urobili strašiaka, paralelný svet či priamo bezpečnostné riziko. Aký je však Molenbeek, ale i ďalšie podobné lokality v Belgicku, v skutočnosti? Zašli sme sa pozrieť na vlastné oči a prinášame vám pohľad na to, čo sme našli.
Bezpečnostné riziko?
Len tri zastávky metra od vlakovej stanice sa nachádza zastávka Comte de Flandre, ktorá je priamo pod štvrťou Molenbeek. Tu sme teda vystúpili aj my a vyšli na ulicu. Okolie sa na prvý dojem nijako nelíšilo od iných častí Bruselu, potom sme však zašli do prvej širšej ulice a dostali sme sa sem:
Najrozličnejší tovar rozložený vonku pred obchodmi ako prvý naznačuje, že nie sme na klasickom bruselskom sídlisku. Pokým v iných častiach mesta boli prízemia budov venované skôr kaviarňam, reštauráciám a uzavretým obchodom, ľudia v Molenbeeku radi nakupujú takmer čokoľvek priamo na ulici. Na konci sme vyšli na širšiu ulicu, ktorá vyzerala veľmi podobne.
Na týchto provizórnych trhoch možno nájsť čokoľvek od oblečenia, cez hračky, nábytok, kuchynské potreby, elektroniku až po gastronómiu. Tovar je často špecifický s nádychom orientu, práve tak, ako ľudia, ktorí ho kupujú.
Takmer nikto na uliciach nezodpovedal zažitej predstave „tradičného“ Belgičana. Ak by však niekto čakal strašidelné, nebezpečné miesto, hlboko by sa mýlil. Predavači a predavačky, ktoré sme na cestách ulicami stretli, sa starali o svoj tovar, rodičia sa prechádzali so svojimi deťmi, dôchodcovia skúmali tovar, či sedeli v prevádzkach.
Ľudia a obchody možno navonok vyzerali trochu inak, ako v iných častiach mesta, no v konečnom dôsledku robili to isté, čo kdekoľvek inde – pracovali v prevádzkach a venovali sa svojim rodinám. Nemali sme pocit, že by ste tam nemali byť. Nesmerovali na nás nepekné pohľady, nikto sa nič nepýtal a v obchodoch sa nám prihovárali v Bruseli najpoužívanejšej francúzštine, vrátane reštaurácie na fotografii, v ktorej sme si pochutili na grilovaných rybách.
Namiesto radikálov a hrdlorezov sme v Molenbeeku natrafili aj na takéto obchody. Majiteľ tejto cukrárne si bol vedomý nie najlepšieho renomé štvrte vo svete a rád nás nechal jeho ponuku odfotiť a publikovať.
Nie len Molenbeek
Štvrte ako Molenbeek však nie sú jediným miestom, kde sú dôsledky imigrácie z druhej polovice 20. storočia veľmi očividné. Veľká bruselská mešita, najstaršia mešita v Belgicku, bola síce postavená už v roku 1880 ako orientálny pavilón, no od roku 1967 slúži na náboženské účely miestnej muslimskej komunity.
Mešita sa nachádza priamo vedľa sídiel popredných európskych inštitúcií. Európska rada napríklad sídli prakticky na druhej strane cesty. Mešita je súčasťou väčšieho parku hneď vedľa detského ihriska, no akosi chýba hrôza v tvárach matiek, ktorých deti sa hrajú hneď vedľa mešity.
Strach nebadať ani pri hlavnom vchode, kde sa medzi prichádzajúcich a odchádzajúcich muslimov miesia bežci, ktorí miestny park využívajú pre svoje športové aktivity.
Jediné miesto, kde sme registrovali isté bezpečnostné opatrenia, bola vstupná hala mešity. Ochrankár pri vchode kontroloval tašky návštevníkov. Nie ani tak zo strachu pred spoluveriacimi muslimami, ako skôr pred útokmi teroristov pravicových, ako bol napríklad ten z konca januára v Kanade.
Maročania v Antverpách
Pokým bruselská muslimská komunita je relatívne rôznorodá, i keď imigranti a potomkovia imigrantov z Maroka tvoria väčšinu, v približne hodinu cesty autom vzdialených Antverpách tvoria Maročania drvivú väčšinu migrantov. Je tomu tak i napriek tomu, že najvýraznejšiu mešitu v miestnej muslimskej štvrti spravujú muslimovia z Pakistanu.
Ani tu sa však nezdá, že by sa miestni obyvatelia tejto štvrte stránili. Policajtov sme v nej síce nestretli, no pokiaľ napríklad takí vodiči električiek nie sú odvážnejší, ako muži zákona, aj príslušníci polície sa sem zaiste odvážia. My sme sa odvážili a neľutujeme. Sympatickú mešitu sme si pozreli i z vnútra.
Termín „no go“ zóny sa stal na našej politickej scéne univerzálnym pojmom, ktorý je dostatočne strašidelný na to, aby lacno zaujal, no zároveň dostatočne vzdialený na to, aby si ho väčšina ľudí nemohla overiť.
Nenaleťte im. Až budete najbližšie vy, alebo blízki, ktorým veríte, v niektorom z týchto západných miest, požiadajte ich, aby sa zašli do niektorých z týchto štvrtí pozrieť. Nech sa presvedčia na vlastné oči, ako vyzerajú a nech vám o nich poreferujú. My sme sa už presvedčili, že „no-go-zónoví“ krikľúní prinajmenšom v prípade Belgicka iba tak tárajú.
Foto: ISLAMONLINE.sk
