Príbehy zo zahraničia, ktoré búrajú mýtus o nemožnosti súžitia s muslimami.
Zobrazovanie vzťahov medzi muslimami a nemuslimami v médiách vykresľuje takmer vždy ten istý príbeh. Cyklický opis konfliktov a strachu. Mnohí preto majú tendenciu veriť, že stret „civilizácií“ je nevyhnutný, že naozaj zlyhal akýkoľvek model vzájomného spolužitia.
Rok 2016 však priniesol mnohé pozitívne príbehy o tom, že viera v možnú vzájomnú koexistenciu náboženských komunít, pochopenie étosu viery v Boha a humanizmus sú možné. Vybrali sme tie najlepšie z nich.
Naj v roku 2016
Ak by sme chceli hodnotiť minulý rok z pohľadu prístupu k muslimom u nás a na Západe, ako prvé by nás napadli výsledky volieb, výroky v parlamente či nenávisť na internete. Minulý rok sa však udialo i mnoho dobrého, na čo by bola škoda v záplave negatívnych správ zabudnúť. Preto sme pripravili krátky seriál, v ktorom si pripomíname, čo dobré nás v minulom roku postretlo:
- 5 príkladov z roku 2016, keď sa ľudia a štát u nás zastali utečencov a muslimov
- 5 lídrov, ktorí sa v roku 2016 postavili za správnu vec, aj keď nebola práve populárna
- 8 akcií v roku 2016, ktoré dokazujú, že aj u nás prebieha medzináboženský dialóg
- 6 príkladov z roku 2016 dokazujúcich, že žiť spolu vôbec nie je ťažké, stačí len chcieť
Budhisti v Bangladéši pomáhajú muslimom zvládať pôst
Dve susediace krajiny. Dva odlišné príklady spolunažívania. Pokým v Barme (Mjanmarsko) sú muslimovia (Rohingjovia) pod dohľadom budhistických mníchov systematicky perzekvovaní, prenasledovaní a vyvražďovaní, tak budhistická komunita v susednom Bangladéši pravidelne organizuje iftár (večera pri prerušení pôstu) pre niekoľko stoviek miestnych muslimov.
Mních Sudananda Mahathero hovorí, že „my budhisti, muslimovia a hinduisti tu žijeme pospolu a snažíme sa, aby naša dobročinnosť bola zjavná všade okolo nás, ako rešpekt voči ľuďom v najtesnejšom susedstve našich rodín.“
Bangladéš je krajinou s nesmiernou etnickou a náboženskou rozmanitosťou a napriek aj napriek občasným konfliktom je pozitívnym príkladom fungujúceho multikulturalizmu.
Ramadán v New Yorku
Veľké jablko, taviaci sa kotol – to sú len niektoré pomenovania, ktoré si vyslúžil New York, mesto, v ktorom sa niekoľko storočí stretávajú a spolunažívajú ľudia rôznych vierovyznaní a etník.
V jeden podvečer na konci júna 2016 sa ulica v newyorskej štvrti East Village premenila na veľkú reštauráciu, v ktorej za jedným stolom sedeli muslimovia, sikhovia, židia a kresťania. Spoločnou večerou si chceli uctiť pôst v mesiaci ramadán. Zároveň chceli vyjadriť solidaritu s miestnou muslimskou komunitou.
Linda Sarsour, výkonná riaditeľka Arabsko-americkej asociácie v New Yorku a organizátorka večere pri tejto príležitosti uviedla: „Modlím sa, aby sme vytvárali podobné stoly, ako je tento, v každom kúte našej krajiny. Stôl, ktorý pozýva ľudí sadnúť si oproti sebe a povedať si, vidím ťa, mám ťa rád, rešpektujem ťa.“
Ramadánsky odkaz svetových osobností muslimom
Sociálne siete sú miestom, kde je šírenie lží a nenávisti obzvlášť jednoduché. Rok 2016 nám však ukázal aj ich pozitívny prínos. Vďaka sociálnym sieťam sa z ramadánu stáva globálne akceptovaný sviatok. Prostredníctvom nich rôzne osobnosti politiky, športu i umenia želali muslimom požehnaný ramadán (ramadán mubarak).
Z politikov to boli bývalý britský premiér David Cameron, londýnsky starosta Sadiq Khan alebo kanadský premiér Justin Trudeau. „Ramadán nám všetkým pripomína, aby sme si vážili množstvo požehnaní, ktoré máme a aby sme uprednostnili potreby iných pred tými vlastnými. Urobme si čas a porozprávajme sa, ukážme našu vďačnosť za všetky neoceniteľné príspevky, ktoré našej krajine prináša muslimská komunita,“ uviedol Trudeau vo svojom posolstve.
Manchester United, Manchester City či Juventus Turín sú najvýznamnejšie futbalové kluby, ktoré svoji muslimských fanúšikom tiež želali požehnaný ramadán a výnimkou nebola ani azda najznámejšia detská šou Sesame Street.
Atény predbehli Bratislavu
Byrokratické komplikácie, odmietavé postoje verejnosti a populizmus politikov najčastejšie dôvody, ktoré bránia výstavbe mešity v európskych metropolách, najmä takých, ktoré nemajú skúsenosť so spolužitím odlišných komunít, či takéto spolužitie odmietajú.
Dlhodobo poslednými hlavnými mestami EÚ, v ktorých nebola žiadna oficiálna mešita či islamské centrum, patrili Ľubľana, Atény a Bratislava. Kým v hlavnom meste Slovinska výstavba vrcholí, v ďalších dvoch sa zdala byť situácia neriešiteľná. Zmena nastala v roku 2016, kedy grécky parlament potvrdil všetky administratívne požiadavky, potrebné k začatiu výstavby prvej mešity v Aténach.
Grécky minister pre vzdelávanie a náboženstvá Nikos Phyllis ocenil, že sa konečne odstránili aj posledné administratívne prekážky a zdôraznil prínos mešity pre aténsku komunitu a sociálnu kohéziu v meste, v ktorom žije viac než 200-tisíc muslimov. Bratislava tak ostáva posledným hlavným mestom krajín EÚ, v ktorej nie je vybudovaná oficiálna mešita.
Detský zbor spieval v kostole muslimskú pieseň
Muslimovia v Európe sú opakovane konfrontovaní s tvrdeniami, že ich viera a kultúra do Európy nepatria. V minulom roku sa objavilo niekoľko ukážok toho, že tento názor je skôr želaním populistov a „poslov“ nenávisti, než realitou.
https://www.facebook.com/MagicalNazareth/videos/10153607186982477/
Dôkazom, že islám a kresťanstvo môžu mať k sebe blízko, je i vystúpenie detského speváckeho zboru vo francúzskom kostole Saint Julien de Pauvre, ktorý patrí k najstarším v krajine – jeho počiatky siahajú až do 9. storočia.
V minulom roku sme písali o tom, ako v ňom zaznela najstaršia muslimská pieseň, ktorou Medínčania vítali Proroka Muhammada. V piesni Tala’ l-Badru ’alajná (Mesiac v splne vystúpil nad nami) sa spieva „mesiac v splne vystúpil nad nami z údolia al-Wadá’. Je našou povinnosťou prejavovať za to našu vďačnosť tak dlho, pokým bude existovať ktokoľvek, kto vzýva Boha.“
Korán na pohrebe kresťana
Pohreby patria k smutným udalostiam, ktoré postihnú nejednu rodinu. Posledná rozlúčka s koptským kresťanom v jednej zo štvrtí na severe Káhiry však bola výnimočná.
Počas kondolenčného obradu požiadal brat zosnulého kresťana svojho priateľa, známeho recitátora koránu, aby predniesol niekoľko koránskych veršov.
Šejk sa rozhodol pre recitáciu veršov zo súry Marjam (Mária), ktorou vzdal hold zosnulému a ktorá svojou chválou Márie a Ježiša dojala i prítomných pozostalých.
