Zbierka je zapísaná v zozname UNESCO. V Bratislave si ju pozrel aj Pan Ki-mun.
Koncom novembra bola zbierka islamských rukopisov jednou z tém medzinárodného okrúhleho stola s odbornou diskusiou k zbierkam islamských rukopisov v európskych knižniciach. Následne prebehlo slávnostné otvorenie výstavy venovanej práve Bašagićovej zbierke. Výstava bude trvať do konca roka 2016.
Obe podujatia organizačne zabezpečilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Španielsku v spolupráci so spolupracujúcimi inštitúciami Casa Árabe, Fundacion Euroarabe, medzinárodnou organizáciou ISESCO a s Univerzitnou knižnicou v Bratislave.
Počas medzinárodného okrúhleho stola v Madride sa pozvaní hostia v odbornej diskusii dotkli tém týkajúcich sa arabských a islamských rukopisov zo zbierok vo významných európskych archívoch a knižniciach.
V diskusii sa pozvaní odborníci zaoberali najmä príbehmi troch významných a unikátnych zbierok – už spomínanou Bašagićovou zbierkou islamských rukopisov zo zbierok Univerzitnej knižnice v Bratislave, arabskými rukopismi z Univerzitnej knižnice v Leidene (Holandsko) a zbierkou arabských rukopisov z kláštora El Escorial (Španielsko).
Bohatstvo arabskej kultúry
Bašagićova zbierka dnes obsahuje 598 rukopisov v 284 zväzkoch, z toho 393 arabských, 114 tureckých a 88 perzských titulov. Celá zbierka je zreštaurovaná a v rokoch 2007 – 2011 bola v celom rozsahu zdigitalizovaná.
Ide predovšetkým o diela z oblasti náboženských vied, ale aj filozofie, metafyziky, logiky a psychológie. Z ostatných vedných disciplín je zastúpená astronómia, matematika, politika, rétorika a ďalšie. Nechýba ani umelecká poézia a próza. Rukopisy tejto zbierky dokumentujú vývin islamskej civilizácie od jej vzniku v starovekej Arábii do konca 19. storočia. Význam Bašagićovej zbierky vzrástol najmä po požiari Národnej knižnice v Sarajeve v auguste 1992, keď boli zničené mnohé písomné pamiatky islamskej knižnej kultúry.
Medzi najvzácnejšie diela z Bašagićovej zbierky patrí najstarší rukopis zbierky, odpis kódexu z 12. storočia – etické dielo Rághiba al-Isbahániho, Ahmediho veršovaný epos – Kniha Alexandrovu zo 14. storočia a unikátny rukopis encyklopedického diela „Marifetname – Kniha vedy“ od Ibrahima Hakkiho.
Zo Slovenska do celého sveta
O zbierku je veľký záujem zo strany bádateľov a vzdelancov z celého sveta. Univerzitná knižnica v Bratislave tieto jedinečné diela prezentovala už vo viacerých metropolách sveta, napr. v rokoch 2008 až 2009 v Ríme a v Teheráne, v roku 2010 v sídle UNESCO v Paríži, vo Viedni, v Ankare, v Sarajeve a v Soule, v roku 2011 v Kuvajte a v roku 2013 v Bagdade.
Za účelom prehliadky vzácnych exponátov z unikátnej Bašagićovej zbierky islamských rukopisov dňa 19. októbra 2015 navštívil Univerzitnú knižnicu v Bratislave Pan Ki-mun, končiaci generálny tajomník OSN.
Poklad Univerzitnej knižnice
Zbierku arabských, tureckých a perzských rukopisov, tzv. Bašagićovu zbierku, získala Univerzitná knižnica v Bratislave do svojich fondov v roku 1924 od známeho bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Safveta bega Bašagića a v zozname Pamäť sveta UNESCO je zapísaná od roku 2000.
Safvet beg Bašagić, ktorý sa narodil v roku 1870, pochádzal z kultúrne vyspelého muslimského prostredia Bosny, ale mal aj úzke vzťahy s miestnym slovanským obyvateľstvom. Absolvoval štúdium orientálnych jazykov, pôsobil ako profesor na gymnáziu v Sarajeve, neskôr na univerzite v Záhrebe. Bol básnikom, prekladateľom, literárnym vedcom, historikom a v rokoch 1910 až 1918 sa aktívne zapojil do politického života v Bosne. Zomrel v roku 1934.
Výsledkom jeho celoživotného zberateľského úsilia bola jeho osobná knižnica, ktorej najvzácnejšou súčasťou bola zbierka arabských, tureckých a perzských rukopisov. Na sklonku života sa rozhodol svoju zbierku predať Univerzitnej knižnici v Bratislave so želaním, aby sa uchovala pre budúce generácie.
Spracované podľa tlačovej správy Ministerstva kultúry SR. Titulná foto: Ukážka z propagačného letáku k výstave, culture.gov.sk.
