Beseda predviedla, že pýtať sa dá na čokoľvek. Stačí, keď sa to robí slušne.
Ako muslimovia u nás vnímajú advent, ako vnímajú osobu Ježiša Krista a ako sa im na Slovensku žije. To boli len niektoré z tém debaty s predsedom Islamskej nadácie na Slovensku Mohamadom Safwanom Hasnom, ktorú v pondelok 28. novembra usporiadala Česká kresťanská akadémia v Hodoníne.
Beseda sa konala na katolíckej fare v Hodoníne a moderoval ju biskup Cirkvi československej husitskej a predseda Českej kresťanskej akadémie v Hodoníne Juraj Dovala. Pozrieť sa na ňu prišlo približne 35 ľudí.
Muslimovia majú síce vlastné sviatky, no tí, čo žijú v krajinách, ako je Slovensko, predvianočné obdobie vnímajú. Inak tomu ani nemôže byť, keďže ho prežíva väčšina spoločnosti. Ježiša Krista islám vníma ako jedného z piatich najvýznamnejších ľudí histórie a muslimovia očakávajú jeho návrat.
Kresťania v Sýrii
Život muslimov na Slovensku sa však v porovnaní s minulosťou podľa Hasnu zmenil. Sú dnes i vďaka výrokom niektorých politických predstaviteľov stredobodom záujmu, o ktorý nestáli. Badať to žiaľ aj na postoji časti verejnosti. Zvýšil sa počet verbálnych, ale aj fyzických útokov. Nie je ich tak veľa, ako na Západe, no očakávanie toho, či sa práve v meste niekomu niečo nestane, muslimom na pohodlí nepridalo.
Predseda INS pripomenul kontrast so Sýriou v období, keď v nej vyrastal. Kresťanstvo v nej bolo etablované, kresťania mali všetky práva a žili plnohodnotným náboženským životom. Dnes je v Sýrii situácia iná pre všetkých. Obeťami sú kresťania i muslimovia.
Téma prišla i na mieru tolerancie v isláme. Ten podľa Hasnu obsahuje koncept tzv. ľudí knihy, čiže kresťanov a židov. Tento koncept im historicky zaručoval náboženskú slobodu a rad práv na územiach spravovaných muslimami.
Tento prístup možno však rozšíriť i na ďalšie náboženstvá, keďže islám obsahuje textuálne príkazy, aby sa muslimovia k ľudom iných náboženstiev správali tak, ako k „ľuďom knihy“. To sa potvrdilo v praxi napríklad v postoji muslimských vládcov v Indii k ľuďom vyznávajúcim miestne náboženstvá.
Prorok ako vodca armády
Zaujímavou bola oktávkach kresťanského biskupa, ako spojiť mystickú a politickú stránku proroka Muhammada. Najmä v kontraste s Ježišom Kristom, ktorého misia bola údajne iba duchovná.
Hasna zdôraznil, že príklad proroka Ježiša bol špecifický, pretože jeho posolstvo bolo adresované materiálne založeným ľuďom tej doby a jeho pôsobenie na zemi trvalo len veľmi krátko. Férovejšie by bolo porovnávať proroka Muhammada napríklad s prorokmi ako Mojžiš alebo Šalamún. Aj oni stáli na čele národov a zúčastňovali sa i vojenských stretov.
Navyše z takéhoto porovnanie osôb Ježiša a Muhammada nemožno vyvodiť nič, čo by malo nejaký súvis so súčasnosťou. Najsilnejšie armády na svete sú armády štátov, kde je väčšinovým náboženstvom kresťanstvo. Naopak bežní muslimovia, ktorých je na svete viac ako jeden a pol miliardy, nevykazujú o nič radikálnejšie prejavy, ako bežní kresťania, alebo iní ľudia.
Foto: ISLAMONLINE.sk
