Takto bojujú proti nenávisti na internete v Poľsku, Slovinsku či Chorvátsku.
I keď krajiny strednej Európy nepatria k cieľom väčšiny utečencov, ich obyvateľstvo i verejní činitelia za posledné dva roky ukázali svoj rázny podpor voči prijímaniu ľudí z ohrozených oblastí.
Táto téma sa netýka len krajín V4, ale i ďalších štátov regiónu, ako Slovinska, či Chorvátska. Vo štvrtok a v piatok sa preto v Budapešti konala odborná konferencia s názvom Utečenecká kríza a radikálny nacionalizmus v strednej a východnej Európe.
Konferenciu organizovali maďarské organizácie Nadácia subjektívnych hodnôt a Dialogue Platform Association. Medzi prezentujúcimi boli predstavitelia z Poľska, Slovenska, Maďarska, Slovinska a Chorvátska. Slovensko na stretnutí reprezentovala Islamská nadácia na Slovensku.
Hashtag: „Daj im šancu“
Poľslá organizácia Centrum právnej pomoci Haliny Nieć pracuje s ľuďmi z vojnových zón, ktorí do Poľska prichádzajú. Jej predstavitelia hovorili o množstve negatívnych reakcií, ktoré utečenecká kríza v ich krajine vyvolala, no uviedli i príklady pozitívnej odozvy.
V Krakove napríklad miestny biskup viedol za utečencov ekumenickú omšu a peniaze vyzbierané počas nej poskytol na pomoc pre nich. Centrum kontaktovalo i viacero jednotlivcov s otázkami, ako môžu ľuďom pomôcť.
Wróćmy jeszcze na chwilę do #NocMuzeów! Serdeczne podziękowania dla wszystkich autorów pocztówek dla #uchodźcy w Grotnikach! Jesteście najlepsi! #DajImSzanse MEK Muzeum Etnograficzne w Krakowie
Posted by Centrum Pomocy Prawnej im. Haliny Nieć on 17. máj 2016
Centrum právnej pomoci pred niekoľkými mesiacmi spustilo kampaň na sociálnych sieťach na podporu pomoci utečencom. Vyzvalo ľudí, aby si vytlačili nápis #DajImSzanse (Daj im šancu), vyfotili sa držiac ho pred sebou a fotku zdieľali s rovnomenným hashtagom.
Prípad Slovenska
Nenávistné výstupy na Slovensku dlhodobo sleduje portál ISLAMONLINE.sk. Výber najvypuklejších prípadov, ktoré zaznamenal, prezentovala na konferencii Islamská nadácia na Slovensku.
Nadácia predstavila súhrn niektorých komentárov na sociálnych sieťach a pod článkami, ktoré zozbierala v niekoľkých článkoch. Poukázala na viacero prípadov vyhrážania sa v komentároch slovenským muslimom potom, čo poskytli rozhovory pre médiá a tiež vyhrážania sa útokom či vypálením potom, čo po internete začala kolovať falošná správa o mešite na kamennom námestí.
Nadácia v prezentácii zhrnula štyri protiislamské protesty, ku ktorým v Bratislave za posledný rok a pol došlo, ako i výber z výrokov vysokopostavených verejných činiteľov Slovenska na adresu islámu a muslimov.
V závere poukázala na päť prípadov fyzických útokov za rovnaké obdobie – útok na arabskú rodinu s deťmi, skopnutie muslimky v šatke vystupujúcej z trojlejbusu, okradnutie a škrtenie somálskej azylantky a rozbitie okien na tureckej reštaurácii v Piešťanoch.
Fotografie autorov komentárov
Hoci v Slovinsku je islám po katolicizme druhým najpočetnejším vierovyznaním, postoj verejnosti k nemu sa od západnej Európy veľmi nelíši. O prípadoch nenávistných prejavov v tejto krajine hovorili pracovníci zo slovinského Mierového inštútu.
Jednou z komplikácii právneho postupu proti nenávistným výrokom v krajine je, že opačná strana často na žalobu reaguje protižalobou. Ak niekto zažaluje verejne známu osobu v súvislosti s takýmito prejavmi, tá môže žalujúcu stranu v samostatnom procese obviniť z poškodzovania dobrého mena, pričom pravdepodobnosť úspechu pred súdom je v praxi v druhom prípade podstatne vyššia.
Slovinsko malo tiež svoj jedinečný internetový projekt – ZLOvenija.tumblr.com. Jeho autori na ňom pravidelne uverejňovali nenávistné príspevky zo sociálnych sietí a pridávali k nim fotografie z profilov ľudí, ktorí ich písali. Cieľom bolo ukázať, že autormi týchto komentárov boli zvyčajne úplne normálni ľudia.
Mnohí z nich potom, čo našli na stránke svoj komentár a fotografie, kontaktovali administrátor služby Tumblr, na ktorej portál fungoval. tvrdili, že svoje komentáre oľutovali a žiadali administrátorov, aby ich spolu s fotografiami odstránili. Postupne boli takto zmazané prakticky všetky príspevky.
Portál na hlásenie nenávistných prejavov
Početné skúsenosti Chorvátska s utečencami prezentovalo Centrum pre mierové štúdiá spadajúce pod Dóm ľudských práv v Záhrebe. Krajina si ešte pamätá nedávne konflikty na Balkáne a utečeneckú krízu s tým spojenú. Chorváti ju zažili z oboch strán, ako utečenci i ako tí, ktorí utečencov prijímali.
Čeliac utečeneckej vlne z minulého roka zaujala vtedy vládnuca Sociálnodemokratická strana Chorvátska (SDP) v porovnaní napríklad s lídrami krajín V4 celkom odlišný postoj. Jej vedenie si podľa prezentujúcich uvedomilo, že ak by strana mala nasadnúť na vlnu protiimigrantského sentimentu, nikdy by nemohla byť tak radikálna, ako niektoré iné hnutia, ktoré sa už v tom čase v krajine aktivizovali.
Rozhodla sa preto zaujať opačný prístup, vyzývala na empatiu a potrebu pomoci. V novembrových voľbách síce nakoniec i tak prehrala, dosiahnuté výsledky však prekonali očakávania.
Prístup SPD do istej miery zafungoval, neznamená to však, že by chorvátska spoločnosť čelila menšej záplave nenávistných prejavov, než v iných krajinách regiónu. S cieľom bojovať proti nim Centrum pre mierové štúdiá siahlo po nástroji, ktorý sa v minulosti osvedčil napríklad v krajinách ako Bosna a Hercegovina či Španielsko.
Založilo portál Dostajemrznje.org (Dosť bolo nenávisti), na ktorom môžu ľudia sami nahlasovať nenávistné prejavy, s ktorými sa stretnú. Od mája 2016 bolo prostredníctvom stránky nahlásených 39 príspevkov na sociálnych sieťach, 54 mediálnych príspevkov, 48 prípadov zobrazovania nenávistných symbolov na verejnosti a 6 incidentov počas futbalových zápasov.
Centrum vytvorilo i manuál pre verejných činiteľov o tom, čo sú to nenávistné prejavy, prečo sú škodlivé a ako sa im vyhýbať. Prezentujúci priznali, že samotní politici mu veľa pozornosti nevenovali, nemôžu sa však aspoň vyhovárať na absenciu dostupných materiálov k tejto téme.
Foto: ISLAMONLINE.sk
