Kazateľ Pastirčák: Pápež František je pre Dá’iš úhlavný nepriateľ, s muslimami vedie dialóg

V Bratislave diskutovali kresťanský a muslimský duchovný, akademik a aktivistka.

Túto sobotu sa v Bratislave skončil festival ARTETERAPIA – Ľudia na úteku, ktorý v stredu začal výstavou fotografii novinára a cestovateľa Andreja Bána.

Andrej Bán:
Strach ľudí treba brať vážne. Ak sa im budeme vysmievať, na svoju stranu ich nezískame

Posledný deň festivalu sa začal o 10.00 h verejnou diskusiou Dialóg – niet inej cesty. „Máme na to, dodržať svoje medzinárodné a morálne záväzky voči migrantom a zároveň si udržať hodnoty západnej civilizácie?“, píše sa v anotácii k diskusii. „Akú úlohu by mali zohrať médiá, mienkotvorné osobnosti, náboženskí a duchovní lídri?“, stojí ďalej.

Do diskusie sa zapojila čestná predsedníčka Fóra náboženstiev sveta, zakladateľka občianskeho združenia Spoločnosť slovensko-indického priateľstva a predsedníčka Slovenskej sieti proti chudobe Anna Galovičová, predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna, kazateľ Cirkvi bratskej, spisovateľ a maliar Daniel Pastirčák a politológ a vysokoškolský pedagóg Jozef Lenč. Debatu veľmi profesionálne a férovo moderoval výkonný riaditeľ Fóra náboženstiev sveta Mário Nicolini.

Zlyhanie

„Krajiny V4 v utečeneckej kríze zlyhali mentálne i morálne,“ zhodnotil na úvod predseda INS. Pokým viaceré európske krajiny môžu a chcú pomáhať, Slovensko a jeho susedia môžu, no nechcú. Slovensko má kapacity na prijatie stoviek ľudí v núdzi, no veľká časť týchto priestorov zíva prázdnotou. Pozitívnym je aspoň prijatie 33 sýrskych študentov, ktoré prišlo síce neskoro ale predsa.

Pani Galovičová pripomenula svoje skúsenosti s Indiou, kde trvalo stáročia, pokým sa rôzne kultúry naučili žiť vedľa seba. Stretu kultúr sa podľa nej Slovensko nevyhne tak či tak, prečo je lepšie sa naň začať pripravovať, čo však pôjde ťažko bez väčších zmien, ako napríklad reforma školstva.

Prečítajte si tiež:
Nechcú sa báť, chcú spoznávať. Mladí kresťania v Bratislave pozvali muslimov na faru

Stret s inými kultúrami je podľa Jozefa Lenča dilemou najmä pre tých, ktorí nemajú pevnú vieru vo vlastné hodnoty. Boja sa a volajú po ochrane, hoci častokrát ani presne nevedia, čo chcú chrániť a predčím. Nevedia definovať vlastné hodnoty a nepoznajú hodnoty islámu.

„Komunisti nás naučili stavať sa do role obetného baránka,“ mieni Daniel Pastirčák. Európska únia nás podľa neho prijala, no my sa tvárime, akoby sme v nej ani neboli. Vnímame ju ako darcu, no zodpovednosť odmietame. Neuvažujeme na úrovni európskeho spoločenstva. Prejavilo sa to už pri eurovale, a teraz to vidíme opäť. Neskôr s ním súhlasila i Anna Galovičová, podľa ktorej sa musíme dokázať adaptovať nie len na ekonomiku a inštitúcie EÚ, ale i jej mentalitu.

Pastirčák pripomenul, že ak tvrdíme, že Európa stojí na kresťanských základoch, sami ich svojim odmietavým postojom k tým, ktorí našu pomoc potrebujú, popierame.

Dialóg

Sväté knihy abrahámovských náboženstiev ako také podľa Lenča slúžia ako manuál k dobrému životu. Zlo nepremení z učenia náboženstiev, ale z toho, že sa ľudia rozhodnú nimi neriadiť. Podľa Pastirčáka však kniha nestačí a ak by sa doslova uplatňovali niektoré princípy napríklad zo Starého zákona, za výsledok by sa vraj nemuselo hanbiť ani hnutie ISIL (Dá’iš).

Hasna súhlasil s Lenčom v tom, že náboženstvo samotné nenávisť neučí, radikalizmus z neho vychádzajúci je však reálny, či už sú to náboženské heslá hnutí ako Dá’iš alebo svätenie ruských rakiet kňazmi pred útokmi.

Predseda INS na Stredoeurópskom medzináboženskom fóre:
Je čas prestať sa o muslimoch vyjadrovať ako o židoch v 30. rokoch 20. storočia

Podobným tendenciám podľa Daniela Pastirčáka čelia lídri ako pápež František, ktorý vedie dialóg s tými hlasmi v isláme, ktoré sú mu naklonené. Podobne by mali postupovať i ostatní náboženskí, komunitní, ale i spoločenskí a politickí lídri a výsledky ich práce by mali byť tiež lepšie medializované.

Na jeho myšlienku nadviazala Anna Galovičová. Aj podľa nej je potrebné vytvárať a utužovať spojenectvá medzi podobne zmýšľajúcimi prúdmi v rôznych náboženstvách. Zároveň však chápe i tých, ktorí vzájomný dialóg odmietajú. Nespravodlivosť v spoločnosti totiž odvádza pozornosť od faktov a zvádza k hľadaniu nepriateľa, cez ktorého možno vlastnú frustráciu ventilovať.