Päť mýtov o šarí’i, ktoré ste si možno mysleli aj vy

Tvrdili vám, že šarí‘a sa rovná islamskému právu, platí v muslimských krajinách, utláča ženy a káže boj proti nemuslimom? Tak čítajte ďalej.

Americký denník The Washington Post uverejnil zaujímavý komentár právničky Asify Quraishi-Landes s názvom Päť mýtov o šarí’i. V ňom sa snaží americkej (ne-muslimskej) verejnosti predstaviť najčastejšie prezentované mýty, neporozumenia či priam výmysly spojené s islamským konceptom šarí’a.

Tie sú dnes v USA často skloňované najmú v kontexte aktuálnej prezidentskej kampane. Keďže mnoho z tých istých mýtov zaznieva aj na Slovensku, prinášame prehľad tých najčastejších, ktoér Dr. Quraishi-Landes vybrala.

Mýtus č. 1: Šarí’a je „islamské právo“

Najčastejšie uvádzaný omyl sa spája s údajnou snahou muslimov nahradiť existujúci právny systém v krajinách, kde žijú. „Šarí’a nie je ‚zákon‘ v zmysle, v akom ho chápeme na Západe,“ píše Dr. Quraishi-Landes. „Väčšina zbožných muslimov, ktorí prijímajú koncept šarí’e, ju nevnímajú ako náhradu za občianske právo.“

Argumentuje tým, že šarí’a nie je ani súčasťou normatívneho práva, ani súborom právnych precedensov, ktoré určujú súdne rozhodnutia. Ide najmä o Koránom určené správanie sa v intenciách islámskej morálky.

„Nepochádza od štátu, nemá podobu knihy a nie je ani kolekciou pravidiel. Šarí’a má božský a filozofický pôvod. Ľudský výklad šarí’e sa nazýva fikh, alebo islámský spôsob správneho konania, ktorý je vytvorený jednotlivými učencami na základe Koránu a hadísov (záznamov zo života proroka Muhammada). Fikh doslovne znamená porozumieť – a existuje množstvo škôl, ktorých učenci vedia, že by nemali hovoriť za Boha,“ dodáva právnička.

Mýtus č. 2: V muslimských krajinách je šarí’a štátnym právom

Často opakovaným mýtom z bohatej produkcie islamofóbov je, že v muslimských krajinách je šarí’a fundamentálnym pilierom právneho systému. Štát a teda aj právny systém sú jej priamo podriadené. Aj túto predstavu však Quraishi-Landes vyvracia.

„Aj keď je pravda, že šarí’a ovplyvňuje právne kódexy vo väčšine krajín s muslimskou majoritou, tieto právne kódexy boli vystavené mnohým vplyvom, vrátené toho najsilnejšieho európskeho kolonializmu.“

„Francúzsko, Anglicko a ďalšie štáty vytvorili modely národných štátov v každej muslimskej krajine a mimovoľne tak spojili korunu (štát) s vierou,“ dodáva.

Mýtus č. 3: Šarí’a je proti ženám

V očiach ľudí, ktorí sa negatívne vymedzujú voči islámu, je práve šarí’a jedným z nástrojov útlaku ženy v isláme. Populistickí politici či rôzni občianski buriči, ktorí to tvrdia, často ako „dôkaz“ predkladajú skutočnosť, že muslimské ženy si zakrývajú vlasy šatkou.

Tí usilovnejší občas nájdu príklady niektorých zákonov z krajín s muslimskou väčšinou, ktoré  ženy v spoločnosti oproti mužom znevýhodňujú.

Toto nespochybňuje ani Dr. Quraishi-Landes, dodáva však, že „mnohé z týchto zákonov, napríklad často skloňovaný saudskoarabský zákaz šoférovania áut ženami, nemá oporu vo fikhu.“ Mnohé z takýchto pravidiel sú podľa Dr. Quraishi-Landes „len ľudskou interpretáciou, nie šarí’ou.“

Mýtus č. 4: Islám si vyžaduje brutálne tresty

V dnešnej dobe nie je ničím nezvyčajným počuť o tom, že islám je „náboženstvom stredoveku“, v ktorom sú previnilci i nevinní stínaní alebo kameňovaní. Tento obraz je zo všetkého najviac živený konaním hnutia Islamský štát (Dá’iš), ktoré svoje činy islámom ospravedlňuje, i keď skoro všetci ostatní muslimovia ich dávno odsúdili.

„Rovnako, ako správanie sa Ku Klux Klanu nie je reprezentáciou kresťanského správania (napriek toku, že klan sám sa ku kresťanstvu hlásil), tzv. islamský štát je tým najhorším miestom, kde hľadať odpovede na to, čo je šarí’a a ako zaobchádza s previnilcami a nevinnými,“ píše Dr. Quraishi-Landes.

Dodáva tiež, že tresty za krádež, vraždu či cudzoložstvo majú rôzne právne konzekvencie a neraz sú len sotva dokázateľné.

Mýtus č. 5: Šarí’a je o dobývaní

V niektorých kruhoch je až nepochopiteľne populárny mýtus o tom, že muslimovia sú povinní bojovať proti neveriacim. Rovnako panuje presvedčenie, že táto povinnosť vychádza priamo z Koránu a je povinnosťou zakotvenou v šarí’i.

Dr. Quraishi-Landes vyvracia aj toto tvrdenie. „Žiadna takáto povinnosť neexistuje. Korán opakovane prikazuje muslimom, aby dodržiavali sľuby a zmluvy. Toto zahŕňa zmluvy medzi krajinami, ale aj jednotlivcami, ktorí žijú pod vládou nemuslimov.“

Muslimovia musia byť lojálni k zákonom nemuslimských krajín. V prípade, že tieto krajiny im ubližujú, majú možnosť sa vysťahovať, prípadne môžu zostať, ale žiadni učenci neschvaľujú „násilný odpor, alebo prevzatie vlády,“ dodáva Dr. Quraishi-Landes.

Titulná foto: Public domain