ISLAMONLINE.sk od svojho vzniku používa menej častý prepis niektorých výrazov. Toto sú naše dôvody.
Slovenčina rozhodne nie je mŕtvym jazykom. Nie je jazykom, ktorý sa ďalej nerozvýja, nemodernizuje, ani jazykom, ktorý by lipol na nemenných zákonitostiach.
Od prvých pokusov bernolákovskej jazykovej reformy, cez štúrovskú kodifikáciu a neskoršiu hodžovsko-hattalovskú reformu až po súčasnosť sa spisovný jazyk modernizoval a prijímal nové vplyvy. Aj vďaka svojej otvorenosti sa slovenčina stala bohatým a moderným jazykom.
Súčasťou nášho jazyka je množstvo slov foneticky, alebo v písanej podobe kopírujúcich formu písania pôvodne cudzích slov, ktoré sa postupne v našom jazyku udomácnili. Nestali sa spisovnými výrazmi okamžite, ale postupným používaním a akceptovaním zo strany jazykovedcov, akademickej obce i verejnosti.
Navzdory týmto faktom a trendom sú medzi našimi čitateľmi viacerí, ktorým vadí, že v našich článkoch používame slová islám a muslim v podobe, ktorá dnes nie je formálne uznaná ako súčasť spisovnej slovenčiny.
Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, či skutočne ide o gramatickú chybu a ozrejmiť dôvody, kvôli ktorým preferujem nami zvolenú formu prepisu týchto slov.
Ako je to správne?
Slovník slovenského jazyka z roku 1968 uvádza ako správny tvar slovo moslim / moslimský / moslimská. S ním sa zhoduje aj väčšina neskorších slovníkov, ktoré vydáva Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚ LŠ SAV).
Zároveň však táto kľúčová jazykovedná ustanovizeň v Slovníku cudzích slov (akademickom) z roku 2005 spomína dvojtvar moslim, muslim / moslimský, muslimský.
Rovnaká situácia nastáva i pri slove islam resp. islám. Aj tu staršie slovníky preferujú islam, no akademický Slovník cudzích slov akceptuje používanie oboch variantov – islam aj islám.
Viacerí členovia slovenskej akademickej obce (etnológovia, arabisti, politológovia a pod.) už viac než jedno desaťročie v odbornej literatúre i vo vedecko-populárnych článkoch využívajú variant islám a muslim. Dôvodom je predovšetkým presnejšie priblíženie sa fonetickému zneniu týchto slov v arabčine.
Stanovisko Jazykovedného ústavu
S otázkou, ako správne používať slová islám a muslim, sme oslovili aj pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra pri SAV v Bratislave. Vo vyjadrení, ktoré dostala naša redakcia, sa uvádza, že predmetnou otázkou sa zaoberala aj kodifikačná komisia JÚ LŠ SAV v dobe, keď pripravovala aktuálne vydanie Slovníka súčasného jazyka.
Výsledkom je rozhodnutie ústavu „zachovať grafické podoby islam a moslim, ktoré sú v slovenčine zaužívané.“ Ústav zároveň potvrdil fakt, že Slovník cudzích slov (2005) akceptuje v akademických textoch používanie slov islám a muslim.
„V publicistike a populárno-vedeckých textoch orientovaných na širší okruh čitateľov Vám odporúčame pridržiavať sa kodifikovaných podôb islam a moslim,“ uvdádza v odpoevdi PhDr. Katarína Kalmasová z JÚ LŠ.
Dodáva, že „v odborných textoch určených pre odborné fóra je v kompetencii autora, či uprednostní podoby islám a muslim, ktoré zrejme presnejšie zodpovedajú zvukovej podobe slov v arabčine.“
Preferencia redakcie
Napriek tomu, že texty na portáli ISLAMONLINE.sk majú skôr populárno-vedecký charakter, redakcia sa rozhodla pridŕžať akademickými slovníkmi i odbornou verejnosťou akceptovanej podoby arabských islamských pojmov islám a muslim, ktoré sa viac približujú zvukovej podobe týchto slov v ich pôvodnom jazyku.
Vnímame to nie len ako snahu používať výrazy v podobe, ktorá je foneticky presnejšia, ale pridávame sa tým k akademickému trendu, ktorý by mohol časom viesť k obohateniu slovenského jazyka o tieto nové slová.
Titulná foto: ISLAMONLINE.sk
