30-tisíc ľudí navrhlo Abdula Sattara Edhiho na Nobelovu cenu.
V piatok 8. júla vo veku 88 rokov naposledy vydýchol jeden z najuznávanejších humanitárnych pracovníkov súčasnosti Abdul Sattar Edhi.
Portál The Huffington Post v roku 2013 o Edhim, prezývanom tiež „anjel milosti“ či „pakistanský otec Tereza“ publikoval článok s nadpisom: „Najväčší žijúci humanitárny pracovník na svete možno pochádza z Pakistanu“.
Abdul Sattar Edhi sa narodil v roku 1928 do chudobnej rodiny v britskej Indii, po jej rozdelení sa však aj s rodinou roku 1947 presťahoval do Pakistanu. Spočiatku sa živil ako podomový obchodník, krátko po smrti svojej matky ako 20-ročný sa však začal viac a viac zameriavať na pomoc druhým.
Ľudia začali prispievať
Sám nemal nič, čo by im mohol dať, dal im preto svoju starostlivosť, čas a oddanosť. „Videl som ľudí, ako ležali na chodníku …v Karáči sa rozšírila chrípka a nikto sa o nich nestaral,“ povedal v roku 2009 pre rádio NPR. „Tak som nachystal lavičky a zohnal som študentov medicíny, aby robili dobrovoľníkov. Nemal som peniaze, tak som žobral od ľudí na ulici. A ľudia prispievali,“ hovoril o svojich začiatkoch Edhi.
Ďalších viac ako 60 rokov zasvätil pomoci chudobným, starým, postihnutým, fyzicky a psychicky chorým. Postupne si vytvoril meno ako ten, kto sa vždy postará o opustené dieťa, chudobného či chorého bez ohľadu na jeho pôvod, národnosť, sociálny status, minulosť či vierovyznanie.
Ľudia po celej krajine i v zahraničí si jeho prácu rýchlo všimli a začali Edhimu posielať príspevky, ktoré smeroval ďalej tam, kde to bolo potrebné. Postupne založil Edhiho nadáciu, z ktorej sa za desaťročia práce stala najväčšia dobročinná organizácia v Pakistane.
Edhiho nadácia od svojho vzniku zachránila viac ako 20-tisíc opustených novorodencov a postarala sa o 50-tisíc sirôt. Prevádzkuje 330 centier v rôznych častiach Pakistanu, ktoré poskytujú výdaj jedla, prístrešie pre opustené ženy, deti či drogovo závislých a starostlivosť pre hendikepovaných. Prevádzkuje najväčšiu sieť ambulantných centier na svete a poskytuje 24-hodinovú pohotovostnú službu.
Projekty mimo Pakistanu
Abdul Sattar Edhi svoje dobročinné aktivity neobmedzoval len na územie Pakistanu. Jeho nadácia pracovala na humanitárnych projektoch v Afrike či na Blízkom východe, ale dokonca aj vo východnej Európe a Spojených štátoch amerických, kde pomáhala po hurikáne Katrina v roku 2005.
Edhi je držiteľom viac ako 20 národných a medzinárodných ocenení, Nobelova cena mu však napriek odporúčaniu s viac ako 30-tisíc podpismi udelená nebola.
Zdrojom inšpirácie pre mnohých zostávajú nie len jeho aktivity, ale i spôsob života, ktorý viedol v časoch, keď žobral peniaze na uliciach Karáči práve tak, ako v dobe, keď sa tešil obdivu celého sveta. Do dňa svojej smrti nevlastnil nič, než len dva páry odevu, ktorý pravidelne nosil.
Ani celosvetové uznanie však Edhiho neochránilo od niektorých z obštrukcií, ktoré posledné roky zažívajú muslimovia po celom svete. V roku 2006 ho na 16 hodín zadržali pri vstupe do Kanady a v roku 2008 na 8 hodín pri vstupe do USA.
Na letisku Johna F. Kennedyho v New Yorku mu vtedy imigračná služba odobrala pas a ďalšie dokumenty. Keď sa neskôr Edhiho na zadržania pýtali, povedal len: „Jediné vysvetlenie, ktoré ma napadá, je moja brada a oblečenie.“
Jedným z jeho posledných želaní pred smrťou bolo, aby boli jeho orgány darované tým, ktorým môžu pomôcť.
Titulná foto: Wikimedia Commons
