Americko-iracká spisovateľka: Nie len, že sa integrujeme, neraz strácame aj vlastné korene

Spisovateľka reaguje na Donalda Trumpa, podľa ktorého sa muslimovia neintegrujú.

„Môj iracký starý otec mal malý obchod, v ktorom predával vlasovú kozmetiku, rúže na pery a hlučné hračky na baterky. Čoskoro sa naučil dostatok fráz na dokončenie obchodných transakcií. Všetku ostatnú komunikáciu vyriešil gestami a najpríjemnejším úsmevom,“ spomína americko-iracká spisovateľka Huda al-Marashi v úvode komentára na stránkach denníka Washington Post.

Al-Marashi sa venuje témam dvojitej identity mnohých Američanov a medzináboženským vzťahom a vo svojom komentári zaujímavým spôsobom odpovedá na predsudky a lži, ktoré v predvolebnej kampani šíri Donald Trump.

Sestričky v nemocnici, kde na konci svojho života jej starý otec trávil veľa času, na neho pamätali ako na „pána s milým úsmevom“, ktorý po anglicky vedel povedať akurát „ako sa máte“ a „ďakujem“.

Donald Trump sa pritom neraz vyjadril, že problém integrácie muslimov je viditeľný najmä v druhej a tretej generácii. Avšak „Trump pritom ignoruje celý rad faktov,“ upozorňuje Huda al-Marashi. „Predovšetkým to, že muslimovia boli v tejto krajine dávno pred jej vznikom. Zdroje uvádzajú, že štvrtina až tretina otrokov privezených do Ameriky boli muslimovia.“

„V súčasnosti v Spojených štátoch žije 2,75 milióna muslimov – z toho 63 % sú prisťahovalci – a väčšina z nich nielenže chce prijať americké zvyky a spôsob života, ale vo väčšine prípadov sa integrovala lepšie, než iné skupiny prisťahovalcov,“ konštatuje al-Marashi.

Strata koreňov

„Na pohrebe môjho dedka som na jeho počesť nedokázala prečítať ani kapitolu z Koránu. V dňoch po jeho smrti matka plakala nie len nad jeho stratou, ale aj preto, že sa bála budúcnosti, keď jej deti nebudú vedieť prečítať pasáž z Koránu na jej pamiatku,“ spomína na smutné okolnosti pohrebu starého otca Huda al-Marashi.

„Aby som ju potešila, zapísala som svoju rodinu i seba na hodiny výučby Koránu, kde som sa ako tridsaťročná matka ocitla v rovnakej triede s mojimi deťmi. Časť mňa sa hanbila, druhá rezignovala.

Ak som sa naučila jednu vec z americkej histórie, tak to, že môj príbeh nie je ojedinelý. Táto krajina nosila generácie prarodičov, ktorí zomreli a nevedeli viac než pár slov po anglicky, no rovnako nesie i množstvo generácií, ku ktorým patrím aj ja, ktorí si sotva pamätajú zvyky a jazyk krajiny svojich predkov.“

Titulná foto: Public domain