Zdá sa, že pán premiér sa úspešne zotavuje, čo nás teší. Aj preto, lebo bez obáv o jeho zdravotný stav môžeme opäť reagovať na jeho výroky. Napríklad na jeho včerajší „exkluzívny rozhovor“ pre TASR.

Prečítajte si ten dlhý rozhovor, je takmer všade. Pre všetkých, aj pre mojich kolegov, ktorí uvažovali a polemizovali, či ho hraničná životná skúsenosť v nemocnici zmení, je to dôležité poznanie – nezmenila ho. Robert Fico hovorí, že sa cíti teraz úplne slobodne. Fajn, niet nad úprimnosť. Zo všetkých jeho staronových úvah a myšlienok sa zamerajme na tie, ktoré súvisia s migrantmi a islamom.

Budem úprimný aj ja. Naozaj som si po roku úmorných verejných polemík s Ficom, Sulíkom a im podobnými na tému utečenci myslel, že aspoň čosi z tých argumentov a názorov padne na úrodnú pôdu, chlapci sa zamyslia a uvedomia si, že nie každý moslim (utečenec) je terorista, jemne povedané. Zrejme v zázračnú premenu Fica dúfali aj koaliční partneri z Mostu-Híd, o Sieti radšej nehovorím. „O tom potom, Robert, zahryzni si aspoň na pár mesiacov, pred a počas nášho predsedníctva v EÚ do jazyka, pretrp to nejako, potom už si hovor opäť, čo ti srdce a hrdlo ráči,“ takto nejako som si predstavoval intímny rozhovor Bugár-Fico. Omyl. Niet nad úprimného politika presvedčeného o svojom, takpovediac dejinnom, civilizačnom poslaní. V tomto prípade chrániť Slovensko pred islamom.

Aby sme boli konkrétni, Fico v inkriminovanom rozhovore uvádza: „Zasa, ak teraz niečo poviem, možno to bude vyzerať čudne, ale prepáčte… islam nemá priestor na Slovensku. Veď snáď sme krajina, ktorá nejako vznikla. Nerobme zo seba úplných idiotov“. Koniec citátu. A ešte: „Ja nechcem aby tu bolo niekoľko desiatok tisíc moslimov, ktorí si začnú postupne presadzovať svoje veci.“ Takže, na veľkú dieru hrubá záplata, tak sa u nás hovorí. Odhliadnuc od faktu, že „cyrilometodejskú tradíciu“ tu pestuje birmovaný komunista, ako ho v blahej pamäti národu predstavil Marek Maďarič, povedzme si niečo o tom celom niečo.

Na Ficove slová pochopiteľne ostro reagovala Islamská nadácia na Slovensku. Pripomína, že tu dnes žije asi päťtisíc moslimov, ktorí tu pracujú, platia dane, majú rodiny a cítia kvôli opakovaným výrokom politikov strach. Skúsme uvažovať do dôsledkov. Fajn, predstavme si, že budeme prvá krajina na svete, ktorá revolučne zavedie do ústavy, že sme krajina bez islamu. Islam nechceme. Fico je právnik, mal by byť teda dôsledný a nielen vajatať pre médiá. Myslím, že s podporou najmä opozície by taký „štátotvorný“ návrh presadil. Nech sa celá EÚ, OSN, Putin, Merkel aj Obama postavia hoc aj na hlavu – my sa nedáme. Poetické by ale bolo, keby sa na takúto očividne diskriminačnú a neakceptovateľnú normu opýtal Fica nový generálny tajomník OSN Miroslav Lajčák…

Uvažujem do dôsledkov ďalej. Fico naďalej straší desiatkami tisíc moslimov. Akými, prosím vás? Aj podľa preklínaných kvót by nám sem „navozili“ čosi okolo tisícky. Ale dobre, poďme ďalej. Kde je tá hranica, pán premiér? Koľko ich tu ešte môže byť a ktorý už nesmie? Môj kamarát Mohamad zo Sýrie ešte môže? Aj s deťmi a so ženou? Alebo môj kamarát Azim z Afganistanu? Alebo môj kamarát Ali z Iraku? Tým dáte výnimku, akú chcel dať Donald Trump londýnskemu starostovi Sadiqovi Khanovi? Pošlú vás do čerta, tak ako Khan Trumpa, tušíte to? Poďme ešte ďalej, pán Fico. Mohamadove a iné moslimské deti na Slovensku budú môcť chodiť do kina, či korčuľovať sa s kresťanskými slovenskými deťmi? Viete, prečo sa to pýtam. Občanov druhej kategórie sme tu mali už za Monsignora Tisa. Boli medzi nimi aj moji židovskí predkovia. A viete, ako to dopadlo. Toto chcete?!

A ešte čosi. Nerobím si nijaké ilúzie. Do atmosféry našej milej domácej všeobecnej islamofóbie zapadajú aj výroky Jána Figeľa, ktorý o Borisovi Kollárovi povedal čosi v zmysle, že mu ide o rodinu, ale o tú „mohamedánsku“. Nuž, pán čerstvý osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu, poviem vám, podobne ako som svojho času hovoril Jánovi Čarnogurskému, čosi dôležité – výraz „mohamedán“ je znevažujúci. Sú to moslimovia. Ešte raz, mo-sli-mo-via. A vy ste kresťan, nie križiak, ako hovoria džhihádisti.

Článok vyšiel 26. mája na portáli časopisu .týždeň. Uverejňujeme ho s láskavým súhlasom autora. Titulná foto: Andrej Bán.

Share.

Andrej Bán je známy slovenský fotograf, novinár a humanitárny pracovník. Pravidelne prispieva do slovenského časopisu Týždeň a spolupracuje so zahraničnými médiami ako Newsweek, ONE magazine, NRC Handelsblatt a inými. V roku 1999 sa podieľal na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození. Je držiteľom mnohých prestížnych ocenení za fotoreportáže z konfliktných oblastí (Bosna, Kosovo, Gruzínsko a iné) a autorom viacerých publikácií.

12 komentárov

  1. Tento výrok z úst předsedy vlády demokratické země- nebo je na Slovensku jen pseudodemokracie?- nemá období a nemá v slušné společnosti co dělat. Opakuji v slušné demokratické společnosti .

Leave A Reply