Prijatie diskriminačnej novely v roku 2007 predsa len súviselo s muslimami.
„Ja sa inak hlásim k tomu, že práve Ministerstvo kultúry pod mojim vedením v prvom období iniciovalo legislatívnu zmenu, ktorá požaduje, ak tu chce niekto si cirkev registrovať, že musí byť 20-tisíc členov,“ povedal minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) v relácii RTVS O 5 minút 12 10. januára.
Práve Maďarič bol ministrom kultúry v roku 2007, keď poslanci Ján Podmanický (Smer-SD) a Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS) predložili Národnej rade SR návrh na novelu zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z., ktorým sa sprísnili podmienky na registráciu náboženských obcí.
„Je to veľmi dobrý zákon, práve voči tomu, aby sem jednoducho neprenikli sily – nie, že islámu, ale islamizmu,“ zhodnotil zákon v nedeľnej relácii minister.
Nepovedal, čo presne myslí rozdielom medzi islámom a islamizmom, po rokoch však potvrdil domnienku, že prijatie novely pred necelými deviatimi rokmi predsa len súviselo so snahou zabrániť, aby si muslimovia zaregistrovali svoju náboženskú obec.
Podozrivé načasovanie
V diskusnej relácii TA 3 Téma dňa v roku 2007 jeden deň po prijatí novely odznelo vyjadrenie predkladateľa návrhu poslanca Smeru Jána Podmanického, že „cieľom novely rozhodne nebolo zabrániť registrácii islámu, ale registrácii rôznych kamuflážnych skupín.“
Už vtedy sa však hovorilo o tom, že jej načasovanie je prinajmenšom podozrivé. Slovenský parlament zasiahol práve v čase, keď niektorí muslimovia oznámili začiatok podpisovej akcie na registráciu svojho náboženstva.
Predseda SNS, ktorá bola vtedy súčasťou vlády, Ján Slota krátko pred prijatím novely prehlásil, že „s registráciou islamskej viery na území Slovenskej republiky ako oficiálnej cirkvi takým systémom buch-buch, a budú nám tu pobehovať muslimovia v turbanoch, tak s tým SNS nesúhlasí.“
Zástupca SNS Rafael Rafaj v Národnej rade SR pri zdôvodnení podpory zákona priamo povedal: „Bol ohlásený návrh na registráciu islámu, mám informácie, že sa aktivizuje aj scientologická cirkev na Slovensku. Politici musia na trendy v predstihu reagovať.“
Rozhodoval ústavný súd
Novela zákona registráciu sprísnila natoľko, že sa pre muslimov stala celkom nedosiahnuteľná. Muslimovia tak nemajú možnosť formálne praktizovať niektoré prvky svojho náboženstva (výučba náboženstva na školách, svadby, pohreby) a vôbec fungovať ako plnoprávna, právne subjektívna náboženská komunita.
Novela sa zdala diskriminačná i vtedajšiemu generálnemu prokurátovori Dobroslavovi Trnkovi. Podal podnet na Ústavný súd SR, ten však v roku 2010 rozhodol, že zmena zákona ústavu neporušuje.
Súčasťou rozhodnutia ústavného súdu je i nesúhlasné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa, ktorý napríklad upozorňuje, že vzhľadom na prax v okolitých krajinách možno považovať požiadavku na 20-tisíc členov za „zásah do slobody prejavovať svoje náboženstvo.“
Pre porovnanie, v Českej republike je na získanie právnej subjektivity náboženskej obce potrebných 300 podpisov a 10-tisíc podpisov treba na získanie ďalších práv. V Poľsku a Maďarsku muselo v čase prijímania slovenskej novely podať žiadosť o registráciu obce najmenej 100 občanov. V Rusku na to postačuje 10 ľudí a v Nemecku sedem. V Holandsku náboženské obce môžu byť právnickymi osobami a žiadne špeciálne podmienky na ich uznanie nie sú.
Novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností kritizuje napríklad i každoročná Správa o stave náboženskej slobody vo svete Ministerstva zahraničných vecí USA. Samotný počet členov, teda kvantitatívne kritérium, pritom nemá veľkú výpovednú hodnotu o charaktere danej náboženskej obce narozdiel napríklad od kvalitatívnych kritérií, ako je každodenná prax a obsah náboženského učenia daného spoločenstva.
