Na čo myslieť pri práci s utečencami? Odpovedá islamská nadácia

Prečítajte si, v čom môžu byť najväčšie kultúrne šoky migrantov, ako si zvykajú na nové prostredie a na čo by mali myslieť tí, ktorí s nimi pracujú.

Nasledujúci rozhovor bol poskytnutý pre denník SME a anglický portál The Slovak Spectator. Nakoniec bolo publikovaných iba niekoľko viet v anglickom jazyku. My teraz uvádzame jeho plné znenie.

Čo sú pre muslimov, ktorí prídu na Slovensko, najväčšie kultúrne šoky?

Už samotná otázka v sebe, i keď neúmyselne, skrýva častý stereotyp o tom, že muslimovia tvoria jeden kultúrny celok. Nie je to pravda. Muslimské národy sú navzájom oveľa kultúrne rozmanitejšie, ako napríklad európske. Preto aj kultúrne šoky budú iné, pokiaľ sem príde niekto zo Sýrie, iné, ak príde z Afganistanu a iné, ak príde napríklad z Bangladéšu.

Ako prvé človeka napadne, že každý muslim bude šokovaný, ak uvidí slovenské ženy bez šatky. Pokým to môže byť pravda v prípade muslima z odľahlej dediny v Afganistane, pre muslima z väčšieho sýrskeho mesta to nebude nič nové. Napríklad ani mnohé sýrske kresťanky sa nezvyknú zahaľovať.

Podobne by sa našlo veľa ďalších príkladov, ktoré môžu a nemusia predstavovať kultúrny šok. Napríklad v krajinách bližšie k rovníku je život v mestách aktívnejší v noci, keď nie je tak teplo. Keď sa však u nás večer o ôsmej vydajú na nákupy, budú nemylo prekvapení, že všetky normálne obchody sú už zavreté.

Iným príkladom je alkohol. Jeho rozšírenie v spoločnosti u nás zaskočí skôr ľudí z prostredia, ktoré sú čisto muslimské, ako napríklad Afganistan či Somálsko, ale i niektoré oblasti Sýrie. Naopak migranti z Balkánu či nábožensky zmiešaných oblastí Sýrie s tým až taký problém mať nebudú.

Kultúrny šok môžu predstavovať i ďalšie veci, ako jedlo a podobne, veľa však závisí i od daného jednotlivca a toho, ako rýchlo si dokáže na nové prostredie zvyknúť.

Ako dlho im vo všeobecnosti trvá, kým si zvyknú na inú kultúru?

Toto je veľmi ťažké zovšeobecniť, pretože to zásadne závisí od prinajmenšom troch faktorov: prostredia, z ktorého daný človek prišiel, jeho osobnostných predpokladov a podmienok, v akých sa po príchode na Slovensko ocitol.

Vo všeobecnosti si budú rýchlejšie zvykať ľudia z kultúrne pestrejších spoločností, ako z takých, ktoré boli kultúrne a nábožensky jednotné.

Rozdiely sú i medzi jednotlivcami, ktorí pochádzajú z tej istej oblasti. Rýchlejšie si zvykne človek, ktorý v minulosti viac cestoval a bol konfrontovaný s inými kultúrami, ako niekto, kto túto skúsenosť nemá. Ľudia majú tiež rôzne povahy. Niekto si skrátka zvyká na tú istú vec ľahšie, ako iný.

Tretím faktorom sú podmienky, do ktorých dotyčný prichádza. Je veľký rozdiel, či bude umiestnený do tábora v odľahlej dedinke, kde bude tak či tak okrem personálu tábora vidieť len ďalších migrantov, alebo bude niekde s viac možnosťami interakcie s miestnym obyvateľstvom. Veľký vplyv má pochopiteľne i to, ako rýchlo si bude môcť nájsť prácu.

V neposlednom rade to závisí i od toho, či na Slovensku nájde niekoho blízkeho, kto bude napríklad pochádzať z rovnakého prostredia, ale už tu žije dlhšie. Taký človek mu bude môcť poradiť, na čo si dať pozor, vysvetliť kultúrne odlišnosti a podobne. I preto je dôležité zapájať do integrácie migrantov i slovenskú muslimskú komunitu, aby sa vytvorili väzby medzi nimi a našli u nich pomoc.

Ako integrovať muslimov

Na konferencii ste spomínali, že integrácia nie je asimilácia a že Slovensko by malo byť k muslimom ústretovejšie. Kde robíme v integrácii muslimov najväčšie chyby?

Nemusím ani hovoriť o chybách, ja totiž zatiaľ žiadne systematické snahy o integráciu nevidím. Tých niekoľko migrantov, čo na Slovensku zostali, boli vo väčšej či menšej miere odkázaní sami na seba.

Vidím skôr kladenie nových prekážok tomu, aby sa k integrácii vôbec pristúpilo, a to najmä zo strany politických predstaviteľov. Opakovane počúvame o tom, že ľudia z „odlišného kultúrneho prostredia“ sú akousi hrozbou, niečím, pred čím treba Slovensko „chrániť“.

Z úst premiéra nedávno zaznelo varovanie pred tým, že ak raz bude na Slovensku niekoľko desiatok tisíc muslimov, mohli by začať vstupovať do armády a mať vlastnú cirkev. Pokiaľ sú však v demokratickom štáte muslimovia verejne prezentovaní vedením štátu ako potencionálna hrozba len preto, že vyznávajú odlišné náboženstvo, obávam sa, že prostredie pre efektívnu integráciu sa bude budovať len veľmi ťažko.

Prvým krokom by malo byť začať konečne brať muslimskú komunitu ako rovnocenných členov spoločnosti, nie ako občanov druhej kategórie. K tomu patrí i možnosť mať reprezentatívne komunitné centrum, ktoré by slúžilo ako pre migrantov, tak i pre širokú verejnosť. Také miesto môže slúžiť ako platforma pre vzájomné stretávanie a spoznávanie sa a i tým prispievať k integrácii.

Prečítajte si tiež:
Predseda islamskej nadácie na konferencii o migrácii: Je dôležité spolupracovať so slovenskými muslimami

Ako vnímate vyjadrenia politikov, že počet prijatých muslimských utečencov nemôže byť príliš veľký, lebo je to úplne iná kultúra a radšej by sme mali brať utečencov – kresťanov?

Myslím si, že každá pomoc má zmysel. Hoci by sa pomohlo len trpiacim kresťanom, budem za to úprimne vďačný.

Pokiaľ ide o vyberanie ľudí na základe náboženskej príslušnosti, už sme sa k tomu vyjadrili v stanovisku na našich stránkach. Len dodám, že je dobré nazývať veci pravým menom. Ak pomôžeme každému, kto potrebuje pomoc bez toho, aby sme si vyberali „tých našich“, je to prejav solidarity. Ak máme pred sebou rovnako trpiacich, my z nich však vyberieme len tých, ktorí sú nám blízki, je to skôr uplatnenie akejsi kmeňovej lojality.

V konečnom dôsledku je však výber sýrskych kresťanov a nie muslimov možno skôr akási útecha pre vystrašených voličov. Sýrsky kresťan nie je nejak zásadne podobnejší Slovákovi, ako muslim. Sýrsky kresťan má taktiež arabskú kultúru a hovorí arabským jazykom. Navyše to väčšinou nie sú katolíci a tak ani po náboženskej stránke nebudú úplne rovnakí, ako Slováci.

Ako diskutovať o isláme

Typická predstava islamofóba je, že muslim je človek netolerantný k iným náboženstvám, svoju ženu považuje za podradnú bytosť, nerešpektuje zákony krajiny, kde žije a agresívne pretláča svoju vieru. Ako by ste takému človeku vysvetlili, o čom je islám?

Zo skúseností viem, že mnohým z týchto ľudí to nevysvetlíte nijako. Sú ľudia, ktorí sa zaujímajú o históriu alebo náboženstvá a sú schopní prijímať informácie kriticky. Prečítajú si, čo hovorí nejaký islamofób, prečítajú si, čo o tej istej veci hovoria muslimovia a urobia si názor.

Sú však i takí, ktorým môžete vyvracať jeden stereotyp za druhým celý deň, na konci vám však aj tak povedia, že to síce znie pekne, ale ste predsa muslim, takže aj tak klamete. V konečnom dôsledku je zbytočné s nimi diskutovať, lebo oni sami si diskusiu neželajú. Horšie však je, keď sa im občas dáva priestor i v mainstreamových médiách.

Príkladom je nedávne vystúpenie Billa Warnera v TA3. Tento pán je známy propagátor islamofóbnych téz. Ide o mimoriadne kontroverzného rečníka bez akéhokoľvek odborného vzdelania o isláme, ktorého by si žiadne relevantnejšie západné médium nedovolilo pozvať a už vôbec nie ozvať ho za odborníka na politický islám.

Spomínate postavenie ženy. Korán spomína muža a ženu rovnako často, dôležité príkazy často adresuje obom naraz, práva i povinnosti majú vyrovnané. Prvou muslimkou bola žena, prorokova manželka a ženy zohrali v prvých rokoch po smrti proroka dôležitú úlohu, podieľali sa na správe vecí verejných i na výklade náboženstva. Dnes ich postavenie v niektorých muslimských krajinách nie je najlepšie, ale argumentovať za jeho zlepšenie možno práve poukazovaním na náboženské texty a prax prvých muslimov.

Pokiaľ nejaký muslim nerešpektuje zákony krajiny, v ktorej žije, sklamal tým dôveru štátu, ktorý ho prijal, čiže pácha hriech. Navyše štát má konečné slovo a vymožiteľnosť práva a každý muslim má rovnaké práva a povinnosti, ako ktorýkoľvek iný obyvateľ.

K tretej veci, máte azda pocit, že by niekedy nejaká muslimská organizácia na Slovensku pretláčala agresívne svoju vieru?

Prečítajte si tiež:
Celý prejav predsedu islamskej nadácie na konferencii o migrácii

Ak by vás oslovila mimovládna organizácia a chcela by, aby ste jej dobrovoľníkom vysvetlili, ako sa k muslimom správať a na čo sa majú pripraviť, čo by ste týmto dobrovoľníkom povedali?

To by záviselo najmä od konkrétnej situácie. Starali by sa o nich dobrovoľníci v tábore? Pomáhali by im s hľadaním práce? Učili by ich jazyk? V každom z tých prípadov by sme upozornili na iné momenty, ktoré by mohli nastať a poradili, ako ich riešiť. Môžem však spomenúť niekoľko všeobecných zásad.

V minulosti som narazil na dva opačné typy prístupov, z ktorých ani jeden nie je celkom správny. Sú dobrovoľníci, ktorí by síce chceli byť nápomocní, avšak celkom zabúdajú na to, že títo ľudia prišli z iného prostredia. Jednajú s nimi presne tak, ako s akýmkoľvek Slovákom, čo síce nemusí, ale niekedy môže viesť k trápnym situáciám, či vzájomnému nepochopeniu sa.

Avšak sú i takí, ktorí to naopak s opatrnosťou preháňajú, čo tiež nie je dobre. Vzájomná interakcia potom pôsobí nútene a migranti môžu mať pocit, že sa ich dobrovoľník straní, alebo sa s nimi nechce rozprávať. Pokiaľ si dobrovoľník nie je istý, či je niečo vhodné, alebo nie, mal by sa jednoducho opýtať. Vždy je to lepšie, ako byť ticho a zbytočne spôsobiť nedorozumenie.

Z každodenných vecí je tu napríklad konzumácia mäsa. Väčšina ľudí vie, že muslimovia nejedia bravčové, nie každý si však hneď uvedomí, že sa to vzťahuje aj na tuk alebo menšie podiely bravčového v iných jedlách, napr. paštétach či salámach. Prípadných dobrovoľníkov by nemalo prekvapiť, ak navyše niektorí uprednostnia nejesť mäso vôbec, iba ak ryby, preto nemusí byť zlý nápad dať na výber aj filé či vyprážaný syr.

Islám vníma prísnejšie i fyzický kontakt medzi dospelou ženou a mužom, preto môže byť lepšie nenápadne sa vyhnúť napríklad podaniu rúk medzi opačnými pohlaviami. Opäť je to však individuálne, niekto na to môže byť citlivý viac, iný menej.

Určite si mnohí budú hovoriť, že ak sem prišli, majú sa prispôsobiť vo všetkom. Ľudia sú však v konečnom dôsledku rôzni i na Slovensku. Nie každému chutí to isté a nie každému je príjemné to isté. Elementárna slušnosť a ohľaduplnosť je základným predpokladom fungujúcich spoločenských vzťahov a myslím si, že nič viac nie je potrebné ani pri jednaní s utečencami. Navyše ide o jednoduché tipy, ktoré nikoho nezaťažujú, avšak môžu pomôcť vyhnúť sa trápnym momentom a zbytočnej frustrácii.

Odpovedal predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna. Titulná foto: Sýrski utečenci vo Viedni, Josh Zakary, Flickr, CC BY-NC 2.0