Nikdy som si nemyslel, že to poviem, ale začína sa mi cnieť za Republikánmi G. W. Busha.

Ako Britovi, ktorý, podobne ako mnohí moji spoluobčania, nesúhlasil s americkou vojenskou akciou v Iraku v roku 2003, by mi ani vo sne nenapadlo, že budem raz patriť medzi obdivovateľov prezidenta Georgea W. Busha. Avšak ako muslim, ktorého pracovné povinnosti priviedli do Ameriky, musím skonštatovať, že sa môj názor na jeho osobu veľmi zmenil.

Ani nie týždeň po septembrových útokoch v roku 2001, pri ktorých zahynulo takmer tritisíc ľudí, mal prezident Bush tlačovú konferenciu vo Washingtonskom slamskom centre. „Tvár terorizmu nie je skutočnou vierou islámu,“ vyhlásil vtedy v kruhu imámov a vodcov miestnych komunít. „Islám znamená mier.“

Jeho odkaz opakovane zaznieval počas nasledujúcich mesiacov a rokov. „Vedieme vojnu proti zlu,“ povedal, „nie proti islámu.“ Po štrnástich rokoch sa tieto slová zdajú vzdialené, keď z úst republikánskych kandidátov počujeme hlasy plné nenávisti voči muslimom a šíriace strach.

V týchto dňoch sa Donald J. Trump nechal počuť, že „tisícky a tisícky“ muslimov v Jersey oslavovali pád Dvojičiek, čo okamžite dementoval starosta mesta a agentúra PolitiFact kontrolujúca pravdivosť vyhlásení politikov označila jeho slová za „do neba volajúce klamstvo“. Pán Trump tiež prehlásil, že v prípade zvolenia do prezidentského úradu sa „určite bude zasadzovať“ za zriadenie federálnej databázy na registráciu viac než troch miliónov amerických muslimov a vydávanie identifikačných kariet s označením ich náboženskej príslušnosti.

Ďalší uchádzač, bývalý neurochirurg Ben Carson, nesúhlasí, aby za prezidenta kandidoval muslim, lebo islám „protirečí“ americkej ústave. Sýrskych utečencov prirovnal k „besným psom“.

Protiislamské nálady sa šíria aj medzi ďalšími kandidátmi republikánov. Jeb Bush, bývalý guvernér štátu Florida, prezradil v rozhovore pre médiá, že radšej by poskytol azyl kresťanským než muslimským utečencom. Snátor Marco Rubio z Floridy sa zatiaľ pokúsil prekonať pána Trumpa vyhlásením, že by rád zatvoril nielen mešity, ale aj muslimské kaviarne a reštaurácie.

Senátor a libertarián Rand Paul, ktorý sa začiatkom tohto roka predviedol jedenásť hodín trvajúcim rečníckym skvostom na podporu Zákona o zjednocovaní a posilňovaní Ameriky, teraz žiada „podrobné previerky“ muslimských prisťahovalcov. Jeho kolega zo Senátu, Ted Cruz, tvrdí, že islamské právo šarí’a predstavuje pre Spojené štáty „obrovský problém“.

Na ďalších priečkach zoznamu republikánskych uchádzačov je bývalý guvernér štátu Arkansas Mike Huckabee a John Kasich z Ohia. Prvý nazval islám „náboženstvom, ktoré stojí za najvražednejším šialenstvom na tejto planéte“ a druhý chce ustanoviť úrad pre šírenie „židovsko-kresťanských západných hodnôt.“

Guvernér Chris Christie z New Jersey je medzi republikánskymi kandidátmi výnimkou vďaka svojim vyhláseniam o zastavení protimuslimských „bláznov“ a ich „kecov“ o islamskom práve.“ To povedal ešte v roku 2011, no teraz sa pán Christie tvrdo ohradil voči sýrskym utečencom. Skutočnosť, že aj taký kandidát, ako pán Christie, má podporu necelých 3 % voličov a pán Trump je zrejmým víťazom, naznačuje, že islamofóbia je vynikajúcim prostriedkom na získavanie hlasov republikánskych voličov.

Podľa prieskumu ABC News a Washington Post narástol za posledných osem rokov medzi republikánmi počet ľudí s negatívnym postojom voči islámu o 18 %. Zvolenie černocha, ktorý ma navyše druhé meno Hussein, za prezidenta a vzostup organizácie Islamský štát prispeli k pritvrdeniu predsudkov u skalných stúpencov republikánskej strany.

Celých 83 % republikánov dnes súhlasí s doktorom Carsonom v tom, že prezidentom by sa rozhodne nemal stať muslim. Polovica voličov tejto strany sa domnieva, že islám by mal byť v Spojených štátoch postavený mimo zákon.

Je dôležité uvedomiť si, že názory prezentované týmito kandidátmi sú v príkrom rozpore s históriou strany, ktorú reprezentujú. V roku 1957 sa Dwight D. Eisenhower stal prvým americkým prezidentom, ktorý vystúpil s prejavom na pôde americkej mešity. Na otváracom ceremoniály toho istého islamského centra, ktoré v roku 2001 navštívil Bush, Ike ubezpečil prítomných, že celý národ „bude bojovať zo všetkých síl,“ aby muslimovia mohli vyznávať svoju vieru podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

V roku1974, Gerald R. Ford poslal ako prvý prezident oficiálne želanie americkým muslimom k sviatku Ídu l-fitr, ktorý pripadá na koniec posvätného pôstneho mesiaca ramadán. V liste písal o obrovskom príspevku muslimov a ich duchovného dedičstva k rozmanitosti krajiny. A v roku 1981 nominoval Ronald Regan prvého muslimského veľvyslanca, konvertitu Roberta Dicksona Cranea.

Vzor a kroky týchto republikánskych prezidentov nasledoval v roku 2002 pán Bush, keď navštívil mešitu počas muslimského sviatku. Mal samozrejme výhodu v tom, že úrad už v tom čase zastával a nebol len jedným z mnohých uchádzačov. On a jeho poradcovia Karl Rove a Michael Gerson však rýchlo pochopili, že démonizovanie muslimov a vykresľovanie islámu ako „nepriateľa“ by propagande al-Káidy skôr napomáhalo a vážne poškodzovalo imidž strany.

Menšiny sú dôležité – vo všeobecných, ale i v primárnych, voľbách. Štúdia, ktorú dala vypracovať Republikánska národná rada po prehre Mitta Romneyho v roku 2012, sa zmieňuje o skutočnosti, že „mnohé menšinové komunity sa mylne domnievajú, že republikáni ich nemajú v láske a žiadajú ich odchod z krajiny.“ Je pravda, že muslimovia tvoria v USA len 1 až 2 % voličov, ale v roku 2000, keď republikáni vyhrali prezidentské voľby iba o 537 hlasov na Floride, viac ako 46 tisíc muslimov v tomto štáte volilo práve republikánov. Podľa názoru vplyvného konzervatívneho aktivistu Grovera Norquista, „George W. Bush sa stal prezidentom Spojených štátov vďaka hlasom muslimov.“

Bushova zahraničná politika mala zaiste negatívne následky na muslimov za hranicami krajiny, ale na domácej pôde bol ich zástancom a odmietal prirovnávanie islámu k terorizmu. Ekonóm John Kenneth Galbraith k jeho znovuzvoleniu v roku 2004 ľútostivo napísal: „Nikdy by som nepovedal, že sa mi bude cnieť za Ronaldom Reaganom.“ Pri počúvaní terajších kandidátov na najvyšší úrad v krajine, ktorých slová sú plné nenávisti voči muslimom, sa dokážem veľmi dobre stotožniť s jeho pocitmi.

Nikdy som si nemyslel, že to poviem, ale začína sa mi cnieť za Republikánmi G. W. Busha.

Pôvodný text publikoval denník The New York Times. Titulná foto: George W. Bush číta muslimským deťom rozprávku pri príležitosti islamského sviatku Ídu l-fitr po skončení ramadánu 17. decembra 2001, The Bush Center / Flickr / CC BY-NC-ND 2.0

Share.

Mehdi Hasan je britský novinár a absolvent univerzity v Oxforde. Pôsobí ako politický editor britskej sekcie portálu Huffington Post a prispievateľ pre britský politický a spoločenský týždenník New Statesman. Na stanici Al Džazíra moderuje programy The Café a Head to Head. Pôvodnú verziu článku publikoval Huffington Post.

Jeden komentár

  1. Suhlasim z autorom, ze prenasledovanie kvoli nabozenstvu nezodpovedaju tradiciam euro-americkej civilizacii, pravam cloveka a ustavam vacsiny statov. Dokonca aj Koran podporuje nabozensku toleranciu, pomoc a ludske vztahy nezavisle od nabozenstva. Dokonca nepredpisuje zahalenie zen. Bohuzial, pozorujem, ze ludi pochadzajuce z islamskych krajin ovela horsej sa integruju do ne-islamskej spolocnosti, ovela aktivnejsej bojuju za svoje nabozenske privilegii a tradizii a aktivne presadzuju a rozsiruju ich v tych krajinach ktore ich prichylili viac ako predstavitelia inych nabozenstiev. Najradikalnejsie (a najsprostejsie) prizyvaju k islamizacii Europy. Vlna islamskych "utecencev", ktorych sem nikto nepozyval, a aktivity "Islamskeho" statu jeste viac zvacsuju obavy europskeho a americkeho obyvatelstva z vychodcev s islamskych krajin. Malo kto sa uvedumuje, ze tieto vlastnosti vychodci s islamskych krajin maju ne vdaku, ale napriek Koranu. Takze neodsudzujem islam, ale odsudzujem muslimov ktore namesto prisposobovania pod nove prostredie snazia prisposobit jeho pod seba, co prostrediu prirodene sa nepaci a ono tomu sa brani. Skoda, ze svoj hniev nevzdelane ludi obracaju proti islamu, a ne proti neprisposobivych ludi. Ale urcite nikto nechce agresivnych a neprisposobivych votrelcev-parazitov k akomukovvek vierovyznaniu oni by sa nehlasili. Takze ked vam sa nepacia anti-islamske nalady, budte slusnymi ludmi, a nikto nebude vam vytykat vase verovyznanie, ako nevytykaju ho zidiam, budhistam, sintoistam, pravoslavnym a predstavitelam takmer vsetkych ne-islamskych nabozenstiev.

Leave A Reply