Sonda bude dva roky na obežnej dráhe Marsu skúmať jeho atmosféru.
Krajina, ktorú si väčšina ľudí spája skôr s luxusnými nákupmi a megalomanskými stavbárskymi projektami, má vlastný vesmírny program. Jeho ambície pritom rozhodne nie sú skromné. Podľa britskej stanice BBC chcú Emiráty do roku 2020 umiestniť vlastnú sondu na obežnú dráhu Marsu.
Sonda by mala skúmať jeho atmosféru a pomôcť nájsť vedcom odpoveď na to, prečo v minulosti prišiel o svoju vodu a vyschol. V akademickom svete v súčasnosti prevažuje teória o tom, že na povrchu Marsu bola v minulosti tečúca voda rovnako, ako na Zemi.
Vesmírna agentúry Spojených arabských emirátov, ktorá program zastrešuje, prezentovala projekt počas prebiehajúcich leteckých dní v Dubaji.
Prvá muslimská krajina
Bude to prvá vesmírna výskumná misia v histórii vedená arabským štátom. Je príznačné, že dôvody vyschnutia Marsu bude skúmať práve štát, ktorý sa sám nachádza na púšti.
Emiráty majú päť rokov na to, aby postavili sondu a všeky podporné systémy. Predbežný štart je naplánovaný na júl 2020, keď budú k sebe Zem a Mars najbližšie.
„Bude tam okno asi dva až tri týždne – štartovacie okno – ak ho zmeškáte, musíte čakať ďalšie dva roky,“ povedal pre BBC riaditeľ agentúry Mohammed Naser al Ahbabi. „Je to veľká výzva.“
„Sme prvá arabská a islamská krajina, ktorá sa zapojila do výskumu vesmíru,“ povedal Al Ahbabi. „Vesmír je výborným príkladom medzinárodnej spolupráce, ktorá nehľadí na naše rozdielnosti na Zemi.“
Priebeh a ciele misie
Sonda má obiehať Mars po dobu dvoch rokov, počas ktorých bude zhromažďovať informácie o jednotlivých vrstvách jeho atmosféry. Zozbierané údaje Emiráty poskytnú Americkému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na ďalšiu analýzu.
Okrem získania nových vedomostí o tom, ako Mars mohol o svoju vodu prísť, sa vedci môžu dozvedieť i aký by mohlo mať globálne otepľovanie vplyv na vodné zdroje tu na Zemi.
„Lepšie porozumenie toho, čo sa stalo na Marse, nám môže pomôcť lepšie porozumieť tomu, čo sa deje u nás na Zemi a ako môžeme zemskú atmosféru ochrániť,“ podotkol riaditeľ vesmírnej agentúry al Ahbabi.
V minulosti vyslali dve sondy
Skupina 75 inžinierov pripravuje sondu o veľkosti menšieho auta vo vesmírnom centre Muhammada ibn Rašída. Každý člen tímu pochádza z Emirátov. „Naším cieľom je zjednotiť a inšpirovať mladých ľudí v Emirátoch,“ povedal al Ahbabi.
Spojené arabské emiráty vyslali vesmírne sondy už v minulosti, takže nezačínajú úplne od nuly. V minulosti v spolupráci s Južnou Kóreou vypustili telekomunikačné družice DubaiSat 1 a 2. Pokým prvú navrhli takmer celú Kórejčania, približne polovicu druhej postavili emirátski inžinieri sami.
Tentokrát sa rozhodli postaviť sami nie len celú sondu, ale i rôzne komponenty, ako zobrazovacie zahradenia, ultrafialové a infračervené spektrometre, slnečné panely, systém navigácie podľa hviezd, ale napríklad i trysky, ktoré sondu spomalia a umiestnia na obežnú dráhu planéty.
Všetky tieto systémy je pritom možné kúpiť už hotové od zabehnutých výrobcov, ako je napríklad Boeing. Keď však Emiráty vyvinú vlastné, budú ich môcť neskôr sami predávať iným záujemcom.
Jediná zahraničná spolupráca, ktorú arabský tím využije, je technické poradenstvo od štyroch amerických univerzít. Emiráty doposiaľ minuli na svoje družice päť miliárd dolárov (4,7 miliardy eur). Misia na Mars si vyžiada niekoľko ďalších miliárd.
Ekonomické záujmy
Hoci jedným s cieľov misie je zvýšiť prestíž krajiny vo svete a prispieť k vedeckému poznaniu, nemožno opomenúť i komerčné záujmy. Okrem predaja komponentov, ktoré inžinieri vyvinú, aby ich mohli použiť pre pripravovanú sondu, je získanie expertízy a kvalifikovaných ľudských zdrojov v tejto oblasti dôležitou investíciou do budúcnosti.
Vesmír bol desaťročia dostupný prakticky výhradne pre niekoľko najbohatších štátov, avšak postupne vniká stále viac možností pre komerčné aktivity v ňom. Najčastejšie ide o prípravu umelých družíc televízie a komunikačné spoločnosti.
V posledných rokoch sa však začína vytvárať i nový segment komerčných raketových prepravcov schopných už dnes, prípadne v blízkej budúcnosti, vyniesť umelé objekty na obežnú dráhu Zeme na vlastných súkromných raketách. Najďalej je v tomto smere americká spoločnosť SpaceX, ktorú založil kanadsko-americký inžinier a podnikateľ Elon Musk narodený v Juhoafrickej republike. Jej rakety Falcon 9 už od roku 2012 lietajú k medzinárodnej vesmírnej stanici ISS.
Vesmírna nadácia USA uvádza, že svetový vesmírny priemysel generuje ročne zisk vo výške viac ako 330 miliárd dolárov (309 miliárd eur). Toto odvetvie je však ešte len v zárodku a v najbližších rokoch možno očakávať výrazný nárast ziskov. Investície Emirátov do vesmírneho programu im môžu v budúcnosti pomôcť získať na tomto trhu svoj podiel.
Video: Emirates Mars Mission
Jeden komentár
Všetkých moslimov poslať na mars a na zemi bude svätý pokoj