Predseda INS: Do dôležitých tém sa zapájame vždy, keď k nim máme čo povedať

Andrej Bán robil rozhovor s predsedom islamskej nadácie. Prinášame jeho kompletný prepis.

Začiatkom septembra zverejnil týždenník Týždeň rozhovor novinára a fotografa Andreja Bána s predsedom Islamskej nadácie na Slovensku (INS). V tlačenej podobe bola publikovaná iba jeho časť, nižšie preto publikujeme celé, doslovné znenie pôvodného rozhovoru.

Ako sa cítite na Slovensku a ako sa Vám tu žije? Ako na Vás reaguje okolie? Cítite tu obavy alebo dokonca strach sa verejne angažovať?

Vo všeobecnosti nemám obzvlášť negatívne skúsenosti, hoci v poslednom období sa mi nežije ľahko vzhľadom na nálady, ktoré v spoločnosti prevládajú. Prichádzam do styku najmä s ľuďmi z odbornej verejnosti, i preto môžu byť moje skúsenosti skôr pozitívne, no i vybavovanie bežných vecí je viac menej bez problémov.

Začínam mať však nie len ja, ale i celá komunita, neurčité obavy o bezpečnosť našich rodín. Mediálne a politicky zbabraná debata o utečencoch zanechala na bežných ľuďoch svoje stopy, niektorí sa boja a môžu konať impulzívne.

Nie, že by som mal z angažovania sa strach, no pomaly prestáva ma to baviť. Úroveň spoločenskej debaty je veľmi nízka a vytráca sa z nej ľudský rozmer. Udivuje ma i mlčanie odbornej vedeckej verejnosti k tejto otázke, už len v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou, kde iniciatívu „Vedci proti ľahostajnosti a strachu“ podporilo viac ako 2800 vedcov a vedkýň.

To žiaľ poukazuje na tradične veľmi slabé verejné angažovanie Slovákov v občianskych aktivitách. Kladiem si otázku, kde sú vedúce osobnosti občianskeho života, ktorí pred 26 rokmi stáli na Námestí SNP. Myslím si, že by sa mali ozvať aspoň oni.

Aký je Váš príbeh? Ako a kedy ste sa dostali na Slovensko? Z akého prostredia a z akej krajiny pochádzate a prečo ste prišli práve na Slovensko? O čo sa usilujete v rámci Islamskej nadácie na Slovensku?

Môj príbeh je úplne obyčajný, no za migranta sa nepovažujem. Dostal som sa na Slovensko za účelom štúdia len krátko po páde komunizmu.

Pochádzam z tradičného muslimského prostredia, hoci konkrétne v štvrti, kde som sa narodil, žije relatívne veľký počet kresťanov. Slovensko som si nevybral ja, dostal som ponuku tu študovať a dal som na radu svojej rodiny a blízkych, aby som ju prijal.

Neskôr som spoluzakladal Islamskú nadáciu na Slovensku. Cieľom nadácie je na jednej strane pokrývať potreby muslimskej komunity na Slovensku a tým pomáhať jej integrácii u nás a na strane druhej pôsobiť ako informačné centrum pre slovenskú a českú verejnosť, študentov, výskumníkov či novinárov.

Utečenecká kríza

Z reakcií občanov a politikov Slovenska na tému utečencov (referendum v Gabčíkove, iniciatíva v Ladcoch a iné) sa môže zdať, že sme prevažne uzavretá až xenofóbna a islamofóbna spoločnosť. Je to aj Vaša osobná skúsenosť a názor?

Ako som povedal, moja osobná skúsenosť je ovplyvnená pomerne dosť špecifickým okruhom ľudí, s ktorými prichádzam do kontaktu a nedá sa z nej usúdiť, že by slovensko bolo islamofóbne. Avšak postoj politických strán, momentálne nálady v spoločnosti, vzostup krajnej pravice a jej schopnosť zmobilizovať svojich členov, rétorika, ktorá prevláda v spoločnosti pri debate o utečencoch a muslimoch vôbec nasvedčuje tomu, že Slovensko vôbec nie je otvorenou krajinou.

Musím žiaľ s veľkou ľútosťou konštatovať, že v niektorých ohľadoch – najmä, pokiaľ ide o prijatie spoluzodpovednosti a podieľanie sa na spoločnom riešení celoeurópskych problémov – nie je Slovensko na členstvo v Európskej únii pripravené, či už po stránke mentálnej, materiálnej alebo intelektuálnej.

Majú Slováci podľa Vás vážne dôvody obávať sa príchodu utečencov z prevažne moslimských krajín?

Nemali by sa toho báť. V konečnom dôsledku tu aj tak chce málokto zostať. Utečenci smerujú na západ tak, ako stále aj mnoho, najmä mladých Slovákov. Politika, ktorá je v tomto smere presadzovaná, úspešne bráni príchodu utečencov a migrantov vo všeobecnosti, vrátane tých muslimských.

Ako hodnotíte iniciatívu vlády, ktorá chce pomôcť 100 plus 100 Sýrčanom, ale iba kresťanom?

Myslím si, že by sme mali pomáhať všetkým, ktorí našu pomoc potrebujú a utekajú, aby si zachránili život. I keď je však pomoc adresovaná len kresťanom a len v relatívne malom množstve, som rád, že sa pomôže aspoň niekomu.

Stav verejnej diskusie

S akými pocitmi sledujete veľmi emotívnu verejnú diskusiu na Slovensku na tému utečencov a islámu? Nechcete sa do nej zapojiť?

Táto diskusia je veľmi povrchná a plná nepresností. Navyše je zatiaľ vo virtuálnej podobe, keďže sa Slovenska veľmi netýka – nie sú tu takmer žiadni utečenci. Naša azylová politika je povestná ďaleko za hranicami krajiny a dostať u nás azyl je bez preháňania menší zázrak.

My sa do dôležitých spoločenských tém zapájame vždy, keď k nim máme čo povedať a naskytne sa nám vhodný priestor. Týmto si dovoľujem osloviť odbornú verejnosť i médiá, ale aj štátne inštitúcie, aby s nami komunikovali, viedli dialóg a vypočuli si naše stanoviská.

Prevádzkujeme portál ISLAMONLINE.sk, kde sa k týmto témam vyjadrujeme relatívne často. Vydali sme oficiálne vyhlásenia k protestu proti imigrantom i k výberu utečencov podľa náboženskej príslušnosti. Pozitívne sme hodnotili vystúpenie prezidenta Kisku a o niečo kritickejšie zdôvodnenie ministerstva, podľa ktorého Slovensko neprijme muslimov, pretože nemá mešity.

O týchto témach pravidelne hovoríme v rozhovoroch pre médiá, ale i v diskusiách a prednáškach na školách a rôznych inštitúciách, kam bývame pozývaní.

Čo by podľa Vás pomohlo zmierniť odmietavý postoj Slovákov voči utečencom?

Pomohla by verejná diskusia, ktorá by bola viac vecná a ľudská, ako aj angažovanie sa elít, najmä duchovných a vedeckých, v nej. Určite by situácii pomohlo i vyvážené spravodajstvo. Sú to práve médiá, cez ktoré bežný občan získava väčšinu informácií o utečencoch a o muslimoch vôbec, keďže väčšina s nimi nemá osobnú skúsenosť.

Pred nedávnom sme publikovali dlhodobú analýzu toho, ako popredné slovenské a české médiá píšu o isláme. Tá pomerne jasne ukázala dva nedostatky – enormnú prevahu negatívnych správ nad pozitívnymi a narábanie s islamskými termínmi bez akéhokoľvek kontextu. Potom sa nemožno čudovať, že obyvatelia majú – i keď neoprávnený – strach.

Ako hodnotíte iniciatívy na pomoc utečencom?

Neviem presne, ktoré máte na mysli. K aktivitám vlády som sa už vyjadril. I keď ide o prijatie kresťanov, som vďačný, že sa pomáha vôbec niekomu. Čo sa týka dočasného umiestnenia utečencov v Gabčíkove – myslím, že ani vláda sa netají tým, že ide skôr o symbolickú pomoc.

Potom je tu z kresťanského prostredia vychádzajúca iniciatíva Kto pomôže, ktorá chce na Slovensko priviesť 100 utečeneckých rodín. K dispozícii je relatívne málo informácií, nevie sa napríklad, akým spôsobom a podľa akého kľúča budú rodiny vyberané, ako plánujú organizátori zabezpečiť, aby ich štát prijal a ako s nimi bude následne naložené.

Zároveň však ide o iniciatívu, ktorá nevychádza od štátu, ale priamo do ľudí. Navyše sa spolieha na vlastné zdroje resp. príspevky dobrovoľníkov, ktorí sa zapojili, čo je v prostredí, ktoré je voči utečencom naladené tak negatívne, veľmi vzácne a obdivuhodné.

Titulná foto: Sýrski utečenci vo Viedni. Josh Zakary / Flickr / CC BY-NC 2.0