Stále viac francúzskych miest zakazuje alternatívy k bravčovému mäsu v školských jedálňach.
Po muslimských šatkách, burkách a dlhých sukniach objavila francúzska krajná pravica nový spôsob, ako útočiť na muslimov „v duchu sekularizmu“.
Keď na začiatku školského roka francúzska zdravotná sestra a muslimka Aïcha Tabbakhe vypĺňala prihlášku ne školské obedy pre svoje deti v mestečku Chilly-Mazarin neďaleko Paríža, všimla si, že formulár sa zmenil. Zmizla možnosť vynechať bravčové mäso, ktorú zvyčajne vždy zaškrtla.
„…Zavolala som do mestskej radnice, avšak tam mi len stroho povedali: ‚Odteraz to je tak… bravčové, alebo nič.‘ “ Jej príbehu sa venuje Angelique Chrisafis v článku pre britské noviny The Guardian.
Na príklade Tabbakhe opisuje novú tému, ktorá najnovšie živí nekončiace diskusie o francúzskej národnej identite a mieste islámu v nej – jedlo v školských jedálňach.
Jedálne v Chilly-Mazarin 30 rokov ponúkali menu bez bravčového mäsa židovským a muslimským deťom. Teraz však miestny starosta Jean-Paul Beneytou oznámil, že školské jedálne prestanú povoľovať možnosť voľby jedla bez bravčového.
Bravčovým k spolunažívaniu
Počnúc novembrom dostanú deti, ktoré nebudú chcieť jesť bravčové, v jedálni iba predjedlo či dezert. Beneytou podľa The Guardianu uviedol, že tento krok prispeje k zachovaniu „neutrality“ vo verejnom priestore.
„Podávame bravčové trikrát za mesiac. Nemyslím, že by to mohlo nejako narušiť zdravie dieťaťa,“ povedal starosta. Prehlásil, že rozhodnutie, ktoré prijal, bolo v záujme „spolunažívania“ a že je dôležité, aby každý dostával „rovnaké“ jedlo a aby sa ľudia neseparovali tým, že každý bude jesť niečo iné.
Kritici z radov rodičov, učiteľov i iných politikov v tom však vidia zneužívanie detí a ich stravovanie na politické hry.
Beneytou je členom pravicovej strany Republikáni exprezidenta Nicolase Sarkozyho. So Sarkozyho plnou podporou pristúpili počas posledných ôsmych mesiacov k podobnému kroku i ďalší starostovia. Školské jedálne totiž vo Francúzsku riadia mestské rady, ktoré môžu prijímať vlastné pravidlá ich interného fungovania.
Už skôr v tomto roku prijal rovnaký zákaz starosta mesta Burgundy Gilles Platret, taktiež podporovaný exprezidentom Sarkozym.
„Nie som nepriateľom náboženstva, no náboženské presvedčenie je súkromná záležitosť a verejný priestor by mal byť sekulárny a neutrály,“ komentoval Burgundy zákaz ponúkať alternatívu k bravčovému mäsu na školách vo svojom meste.
„Všetky deti sú u nás vítané. Nenútime ich jesť to, čo nechcú. Žiadnemu muslimovi neprikazujeme jesť bravčové. Ak dieťa nejaké jedlo nechce, či už z náboženských dôvodov, alebo iných, kuchárky mu dajú viac z ostatného v ponuke – viac predjedla alebo zeleniny – aby nebolo hladné,“ povedal Platret.
Sarkozy podľa Chrisafis plánuje na téme imigrácie a integrácie postaviť svoju prezidentskú kampaň v roku 2017 a uchádzať sa o hlasy krajnepravicových voličov. „Ak chcete, aby sa vaše dieťa stravovalo podľa náboženských zvyklostí, dajte ho do súkromnej náboženskej školy,“ citovala jeho prehlásenie vo francúzskej televízii.
Hľadanie nového problému
Francúzske školy neponúkajú na výber halal alebo kóšer mäso, ako napríklad školy vo Veľkej Británii. Bolo však možné vybrať si jedlo bez bravčového. V takom prípade dostali deti alternatívu s iným druhom mäsa alebo vegetariánske menu.
O halal a kóšer menu v minulosti ani nebol veľký záujem, pretože deti, ktoré takýto druh mäsa chceli, buď jedávali doma, alebo navštevovali súkromné náboženské školy. Nové nariadenie však mení doposiaľ fungujúci systém na tému politického boja.
Stúpenci nového trendu ním obhajujú ochranu sekulárneho štátu. Od útoku na parížsky magazín býva práve laïcité, francúzsky princíp sekularizmu, vo francúzskych politických debatách skloňovaný toľko, že nedávno ho miestni jazykovedci navrhli na slovo roka.
Pokrivenie princípu sekularizmu
Hoci pôvodne bol doménou ľavice, dnes na tento princíp poukazuje predovšetkým krajná pravica. V spoločenskej diskusii o povahe francúzskej identity sa sekularizmom obhajuje vždy, keď navrhuje nové spôsoby, ako vyčleniť muslimov z verejnej sféry.
Chrisafis pripomína, že pôvodným zmyslom presadzovania sekularizmu vo Francúzsku bola ochrana pluralizmu, cituje však nedávne slová sociológa Françoisa Dubeta, podľa ktorého sa dnes „rozprávanie o sekularizme stalo spôsobom nárokovania si na biele kresťanské Francúzsko, v ktorom každý zdieľa rovnaké hodnoty a tradície; spôsobom, ako povedať, že nechceme muslimov.“
„Francúzsky sekularizmus nikde nehovorí, že ľudia musia jesť to isté, obliekať sa tak isto a piť to isté,“ cituje Chrisafis historičku v oblasti náboženstiev a medzinárodných vzťahov Valentine Zuber. „To je pokrivenie princípu laïcité,“ varuje.
Učiteľa, ktorá si neželala byť menovaná, autorke povedala: „Zákaz jedál bez bravčového je pre mňa a ďalších učiteľov veľmi zložitý. Škola je o tom naučiť deti navzájom sa rešpektovať bez ohľadu na rozdiely. [Tento zákaz] však našu výučbu k tomu celkom zničil.“
Titulná foto: Anders Illum / Flickr / CC BY-NC-ND 2.0
