Rusko odmietlo označiť masaker bosniackych mužov a chlapcov v Srebrenici v roku 1995 počas bosnianskej vojny za genocídu.
Rusko vetovalo rezolúciu OSN odsudzujúcu masaker z roku 1995 v Srebrenici počas bosnianskej vojny ako „zločin genocídy“. Správu priniesla stanica al-Džazíra.
Ruský veľvyslanec Vitalij Čurkin v stredu označil text predložený Veľkou Britániou za „nekonštruktívny, konfrontačný a politicky motivovaný,“ s tým, že nespravodlivo označuje za vinníkov vojnových zločinov iba bosnianskych Srbov.
FOTOGALÉRIA: Spomienky na Srebrenicu„Návrh, ktorý máme pred sebou, nijako nepomôže mieru na Balkáne, ale skôr odsúdi tento región k napätiu,“ povedal Čurkin zhromaždeniu rady OSN, ktoré začalo minútou ticha na uctenie pamiatky obetí masakru.
Zhromaždenie Rady bezpečnosti predložilo rezolúciu na odhlasovanie v stredu, napriek návrhom z Ruska a Číny nečiniť tak kvôli rozporom v najmocnejšom telese OSN. Za označenie dvadsať rokov starej masovej vraždy ako aktu genocídy hlasovalo 10 štátov, jeden bol proti a štyri sa zdržali: Angola, Čína, Nigéria a Venezuela.
„Právny fakt“
Spojené kráľovstvo predložilo vyššie uvedený text rezolúcie dúfajúc, že Bezpečnostná rada formálne uzná najhoršie zverstvo, ktoré sa od II. svetovej vojny v Európe udialo, ako akt genocídy a jednoznačne odsúdi jej popieranie.
Britský veľvyslanec Peter Wilson obvinil Rusko zo zaujatosti v prospech „tých, ktorí si ani dnes neprajú priznať fakty.“
„Genocída, ktorá sa v Srebrenici odohrala, je právnym faktom, nie politickým rozhodnutím. v tejto veci nemožno dospieť k žiadnemu kompromisu,“ uviedol.
Rusko, Británia a USA boli v posledných 24 hodinách plne pohrúžení do intenzívnych rokovaní v snahe vyhnúť sa vetu a na texte rezolúcie sa dohodnúť. Moskva však naďalej trvá na tom, že údaje potvrdzujúce, že v Srebrenici ku genocíde skutočne došlo, sú príliš rozkúskované.
Rozhodnutie neprekvapilo
V Sarajeve zatiaľ Munira Subasic, predsedníčka organizácie Matky Srebrenice v tejto súvislosti spravodajskej agentúre AFB uviedla, že veto činí „opätovné nadviazanie vzájomných vzťahov nemožným.“
„Takéto rozhodnutie nás neprekvapilo… Rusko podporuje tých zločincov, ako sú tí, ktorí zabili naše deti,“ povedala. „Rozhodnutím rezolúciu vetovať Rusko ponechalo otvorené dvere ďalšej vojne,“ dodala.
Vodcovia bosnianskych Srbov apelovali na Rusko, aby využilo svoju možnosť veta na zablokovanie rezolúcie argumentujúc, že je údajne „protisrbská“, lebo stavia do popredia zabíjanie v meste v posledných mesiacoch vojny.
Bosnianskosrbské sily pod velením generála Ratka Mladiča vpadli do chránenej enklávy OSN Srebrenica 11. júla a to, čo po jej páde nasledovalo, sa malo stať jednou z najčiernejších kapitol bosnianskej vojny v rokoch 1992-1995 a novodobej histórie Európy vôbec.
Už dva medzinárodné súdy túto masovú vraždu viac ôsmich tisíc bosniackych muslimských mužov a chlapcov, ktorí utiekli z rúk bosnianskych Srbov do oblasti, ktorá mala byť chránenou zónou OSN, nazvali genocídou. Avšak Rusko a bosnianski Srbi rezolúciu odsúdili ako rozdeľujúcu a spornú.
