Chcú dostať na Slovensko sto rodín zo Sýrie a Iraku. Vyberú len kresťanov?

Na sociálnej sieti sa objavili správy, že utečencov by mali vyberať slovenskí misionári v Sýrii.

Slovenským internetom sa začala šíriť šľachetná iniciatíva s príznačným názvom „Kto pomôže?“ s cieľom je vyzvať vládu SR, aby prijala na Slovensko 100 utečeneckých rodín zo Sýrie a Iraku.

Iniciatíva nezostáva len pri ich prijatí, ale snaží sa ponúknuť i riešenie ich následnej integrácie. Skôr, ako osloví vládu, chce získať prísľub pomoci tisíc dobrovoľníkov zo Slovenska, ktorí sa zaviažu, že utečencom poskytnú napríklad ubytovanie, pomoc pri hľadaní práce či s nimi skrátka strávia niekoľko hodín mesačne a pomôžu im začleniť sa do miestneho kolektívu.

Iniciátorom myšlienky je kresťanské zoskupenie Spoločenstvo Ladislava Hanusa a medzi podporovateľmi je napríklad Fórum kresťanských inštitúcií, Slovenská katolícka charita, ale napríklad i Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Aliancia Fair-play, Liga za ľudské práva či Inštitút pre verejné otázky.

Pomôcť treba všetkým

Stránka iniciatívy nikde v popise nespomína, podľa akých kritérií by sa mali utečenecké rodiny vyberať. Všade sa hovorí iba o sýrskych či irackých občanoch, prípadne iba o utečencoch.

Jediná zmienka zo strany tvorcov projektu o tom, na koho by sa mala pomoc vzťahovať, je na jeho facebookovej stránke. Tu sa tvorcovia iniciatívy k návrhu disktujúceho, že prijímať by sa mali iba kresťanské rodiny, vyjadrili celkom jasne: „…myslíme si, že treba pomôcť utečencom bez ohľadu na ich vierovyznanie, či už sú to kresťania, jezídi alebo muslimovia.“

Napriek tomu však nad zameraním projektu visí niekoľko otáznikov.

Že ani na jednom z asi desiatich obrázkov ľudí z utečeneckých táborov, ktoré má projekt na svojej stránke, nie je napríklad muslimka v šatke, hoci muslimovia tvoria drvivú väčšinu utečencov, si pravdepodobne nevšimne takmer nikto.

Pozornejších možno trochu prekvapí, že jediná fotografia, ku ktorej je i popis, zobrazuje, ako v tábore oslavujú Mikuláša – typický kresťanský sviatok. No vzhľadom na to, že projekt iniciuje kresťanské spoločenstvo, je aj to pochopiteľné – tvorcovia mohli napríklad chcieť vzbudiť viac súcitu medzi svojim nábožensky založeným publikom.

Začlenenie do farnosti

Trochu zvláštnejšie už pôsobí formulár na zapojenie sa do iniciatívy. Sekcia „ako môžete pomôcť“ obsahuje iba päť kolóniek s pomerne všeobecnými druhmi pomoci, no jedna celá kolónka je venovaná integrácii do „spoločenstva alebo farnosti“.

Pokiaľ majú byť utečenci prijímaní bez akéhokoľvek ohľadu na ich náboženské presvedčenie, prečo je jeden zo štyroch ponúkaných druhov pomoci (piata kolónka je nazvaná „skúsim pomôcť inak) práve začlenenie utečencov do náboženskej komunity?

V dolnej časti stránky sa nachádza zoznam ľudí, ktorí doposiaľ pomoc prisľúbili. Ten celkom jasne ukazuje, že integrácia do farnosti je spolu s venovaním času najviac sa opakujúci druh pomoci, ktorú dobrovoľníci ponúkajú.

Budú ich vyberať kresťanskí misionári?

O iniciatíve informoval okrem iných i kresťanský konzervatívny portál Postoy.sk. Po zverejnení odkazu na správu na svojej facebookovej stránke sa pod príspevkom rozbehla horúca diskusia.

Viacerým kritikom nápadu v nej opakovane oponuje istý Marián Majo Koláček a popisuje bližšie detaily o tom, ako by mal celý projekt prebiehať. Zaujímavé sú najmä časti, v ktorých pomerne presne popisuje spôsob výberu sýrskych a irackých rodín, ktorý sa však výrazne líši od princípov, ktoré načrtli administrátori facabookovej skupiny samotnej iniciatívy.

„Tento projekt nie je o prijímaní kohokoľvek, ale o prijatí konkrétnych rodín vytipovaných slovenskými misionármi v Sýrii,“ uvádza v reakcii na niekoľko negatívnych príspevkov.

„V rámci tohto projektu prebieha výber konkrétnych rodín už priamo v Sýrii prostredníctvom slovenských misionárov, ktorí tam pôsobia,“ opakuje argument opäť v inom komentári, z ktorého zároveň pomerne jasne vyznieva, že by malo ísť špecificky o kresťanských utečencov, a nie napríklad o muslimov či jezídov:

„Vzhľadom na celý postup v rámci projektu, bude asi aj posudzovanie žiadostí o azyl iné ako v prípade tých, ktorí sem prídu mimo neho. Okrem toho naše úrady si môžu preveriť každého. V tomto vidím rozdiel medzi kresťanskými utečencami prijatými v rámci projektu a ostatnými, napr. islamistami.“

Oficiálne informácie chýbajú

Pán Marián Koláček nikde nie je oficiálne vedený ako spolupracovník iniciatívy. Jediná, kto je v nej priamo menovaná, je pani Michaela Pobudová, koordinátorka projektu. Preto jeho vyjadrenia rozhodne nemožno považovať za oficiálne stanovisko projektu.

V súčasnosti nič nedokazuje, že by pán Koláček mal interné informácie o výbere utečencov a je napríklad možné i to, že svojským spôsobom opisuje vlastné dohady. Jeho komentáre však budia pozornosť istotou, s akou výber utečencov popisuje a detailami, ktoré uvádza.

Že by skutočne mohlo ísť o snahu vyberať najmä kresťanských utečencov nepriamo naznačuje i dôraz na začleňovanie do farnosti a výber fotografií na stránke.

Keďže až na jeden facebookový komentár administrátorov stránky neponúka iniciatíva „Kto pomôže?“ jedinú informáciu o tom, ako si výber konkrétnych utečencov predstavuje, je prirodzené, že plán vyvoláva otázky.

Pomohlo by napríklad zverejnenie presného postupu výberu utečencov a pokiaľ by raz došlo i k ich ceste na Slovensko, tak aspoň štatistické údaje o vierovyznaní, vzdelaní a ďalších faktoroch tých, ktorí by sme nakoniec prišli.

Titulná foto: Mladá matka prekračuje sýrsku hranicu a stáva sa utečenkyňou. V rukách nesie svojho jednomesačného syna. UNHCR / S. Rich / Flickr / CC BY-NC 2.0

Foto: archív INS