Aké to je byť muslimom?

Udalosti v Arabskom a muslimskom svete ma opäť privádzajú k W. E. B. Du Boisovi a k pálčivej otázke v jeho knihe Duše čierneho národa: Aký je to pocit byť problém? 

Túto otázku kládol Du Bois v súvislosti s africkými Američanmi. Rasový problém v Amerike sa doteraz neskončil a je rovnako intenzívny ako v čase, keď bola napísaná táto kniha.

Inšpirovaný Du Boisom si kladiem podobnú otázku – aké to je byť muslimom v dnešnom svete? Počúvať, pozerať a čítať správy o muslimoch je každodenná rutina, ktorá so sebou prináša pochybovanie o sebe samom a devastáciu. Bombové útoky v mešitách v Jemene, popravy v Iraku, sudy naplnené smrťou v Sýrii, zbabelý dav „mužov“ vraždiacich ženu v Afganistane a masové vraždy v pakistanskej škole sú iba niekoľkými dobre známymi udalosťami. Mnoho ďalších napĺňa denné spravodajstvo, ktoré postupne uberá z ľudskej duše. Byť muslimom je dnes naozaj ťažké!

Hrozím sa ranných správ, pretože tak isté, ako že ráno vyjde slnko, je i to, že muslimovia budú opäť veľkou témou: mŕtvi, znetvorení, bombardovaní a krvaví. Muslimovia udržujú novinársky priemysel v obrátkach prostredníctvom číreho šialenstva činov páchaných v mene ich náboženstva.

Deň bez správ je dobrý deň, avšak tých je málo a sú od seba vzdialené, pretože čo krváca, to zaujme a muslimská rana sa deň čo deň prehlbuje a jej krvácanie silnie.

Ako oplačete bezmenných ľudí bez tváre, keď v čase, kedy sa dozviete, čo sa im stalo, je ďalšia skupina bezmenných muslimov bez tváre zabitá a znetvorená? Kto sú tieto muslimské obete? Aké zločiny vykonali? Prečo sú ponížené na obyčajné čísla a polohu v GPS? Všetci sú krásne ľudské duše s menami, rodinami, matkami, otcami, ženami, bratmi a sestrami, ktorí sa trápia pre náhlu stratu. Napriek tomu nie je ich kolektívny hlas počuť ďalej, ako za hranicu ich vlastného mlčania.

Ako deň pokračuje, človek musí čeliť otázkam o motíve vrahov a ich nárokoch na náboženskú autoritu pre vraždenie a zabíjanie všetkých typov muslimov. Vysvetľovanie rozdielov medzi sunnitmi, ší’itmi, salafistami, wahábistami, súfistami, ahmadíjcami, zajdíjcami, ismailitmi a ďalšími sa stáva prácou na plný úväzok popri každodennej pracovnej náplni. Muslim nemá pokoj ani doma, ešte aj v rámci rodinných diskusií sa vracia k bláznivému a šialenému zabíjaniu a ničeniu, ktoré postihuje vzdialených i nie až tak vzdialených príbuzných v islamskom svete.

Muslim je zranenou dušou omámenou nesmiernym utrpením a smrťou, ktorá zavítala do miest jeho/jej kultúrnej a historickej pamäte. Muslimské krajiny sú v ohni a popolom líha aj ich kolektívne vnímanie, častokrát cez popáleniny, ktoré si spôsobujú sami.

Bagdad, mesto rozprávok Tisíc a jednej noci, krváca bez prestania už štyridsať rokov a koniec utrpenia pre Irak i jeho ľudí – sunnitov, ší’itov, Arabov, Kurdov, jezídov, židov a kresťanov – je stále v nedohľadne. Damask, jedno z prvých nepretržite osídlených miest sveta, dnes leží v ruinách a všadeprítomný zápach smrti a deštrukcie je v nedohľadne i tu.

Egypt, krajina univerzity Al-Azhar, pyramíd, papyrusových rozprávaní a záznamov o dlhom postupe civilizácie a ľudskej dômyselnosti, sa rozpadá pred našimi očami a tí najlepší a najbystrejší z tohto národa sú v hroboch, väzeniach alebo exile. Kábul a Afganistan, zem Abú Hanífu a priechod hodvábnej cesty, sa zmieta vo vojne a je stredobodom pozornosti hráčov veľkej hry, pokým jeho mŕtvi sú „vedľajšie straty“ dronov bez vedomia. Líbya, Tunisko, Sudán, Pakistan, Jemen, Somálsko a Mali sú buď takmer zónami pohrôm alebo vlások od kolapsu.

Čo má byť tou odpoveďou, keď otázky o isláme a muslimoch sú dnes v každej domácnosti – a v každej mysli? Sám si môžem zodpovedať vlastné otázky o tradícii, kedy je človek zatlačený do bahna svojimi vlastnými stúpencami! Muslim je dnes problémom, na ktorý nie sú pripravené žiadne odpovede a tí, ktorí sa ich snažia zodpovedať, sami vychádzajú z vnútornej podstaty tých problémov. Áno, každý môže ukázať a citovať text na podporu svojich činov, ale je to iba otázka racionalizácie už predurčeného smeru cez úzke ideologické výbery a čítania, pokým za sebou necháva hory dôkazov demonštrujúcich opak.

Sú muslimovia násilní, teroristi, barbarskí, necivilizovaní, zaostalí, despotickí, tyranskí voči ženám, iracionálni a majúci kultúru oslavujúcu smrť a deštrukciu, pokým sami trpia nedostatkom lásky, súcitu a predstavivosti? Správy a udalosti po celom svete denne podporujú tento pohľad a sám sa pristihujem pri tom, že zostávam ticho neschopný vysvetliť nevysvetliteľné dokonca aj sám sebe.

Čo islám hovorí alebo nehovorí je nepodstatné, keď jazykom je krv a smrť a keď odpoveď je pozošívaná zmätkom, nábojmi a zbraňami. Islám je podstatné meno, ktoré má svoj základ v akčnom slovese, nie však tom, ktoré je predostreté a identifikované v denných správach. Islám týchto správ ukazuje iba na násilné sloveso, ktoré sa pokúša vytvoriť podstatné meno bez reality, trvácnosti alebo metafyziky, ktorá je mu pridružená. Nepoznám islám zo správ, podstatné meno a sloveso sa maskujú v reality šou produkujúcou čosi, čo sa podobá na dookola bežiacu Noc živých mŕtvych.

Muslim dneška sa nachádza v strede a žije v následkoch sveta plného živých mŕtvych, ktorí prehlasujú, že bránia Boha, hoci ho zabíjajú na každom rohu. Mená v blikajúcich denných správach sa vypaľujú do povedomia muslima, prepájajú sa a vytvárajú jeho vlastný pohľad na seba samého ako aj na islám, o ktorom sa tvrdí, že reprezentuje takéto činy.

Iste, potreba premyslieť kľúčové problémy v muslimských spoločnostiach je nesmierna a bude vyžadovať tých najbystrejších z dnešnej generácie, ako aj niekoľko ďalších. Tieto spoločnosti už viac nemôžu nábožensky vzdelávať tých, ktorí majú najhoršie výsledky, kým najlepší a najmúdrejší sú zaneprázdnení dianím vo svete a predbiehajú sa v hromadení majetku.

Investícia do vzdelania etikov a obzvlášť náboženských etikov je najmä teraz potrebná nesmierne. Texty v Koráne a hadísoch samé o sebe ľudí nezabíjajú, ani nie sú schopné vystreliť jediný náboj. Avšak ignorantskí ľudia čítajúci text, zlé interpretácie a prístup tvrdiaci, že činy ospravedlňujú prostriedky, šíria smrť na každom rohu.

Pokiaľ etika a jej napĺňanie trpí, potom výsledkom je to, čoho sme svedkami v islamskom svete. Problém však nie je výlučne v muslimoch. Je to dôsledok kolonizácie, skreslených „reformných“ programov, postkolonizácie, zneužitej a nedomyslenej modernizácie, privatizácie prinášajúcej úžitok globálnemu severu a dnešných elít „vedúcich“ národné štáty surovou silou – pokým po celý čas sú zameraný iba na vlastný vplyv a bohatstvo na úkor blaha ostatných obyvateľov.

Výzva byť dnes muslimom je kríza aj príležitosť zároveň. Úlohou muslimov je predstaviť si nemožné a rozhodnúť sa uskutočniť to v prostredí najneodúšťajúcejšej búrky – materiálnom svete, ktorý oblieka islám, náboženstvo a ľudskú diskusiu do imperiálneho násilného odevu. Naša úloha je podľa Proroka jasná: „Pokiaľ príde na vás koniec sveta, keď práve sadíte, saďte ďalej.“ To je najužitočnejší odkaz uprostred búrky. Ako muslim sa cítim, ako keby som dnes sadil semienko pre budúce generácie a to najlepšie, čo môžem podľa Koránu zasadiť, je vzdelanie.

Pôvodnú verziu textu publikoval portál Turkey Agenda. Titulná foto: Angela Sevin/Flickr/CC BY-NC 2.0