A čo robíte Vy, keď sa podpaľujú mešity?

Každý súdny človek odsúdil brutálne vraždy z Paríža. Rovnako aj neľudské činy, ktorých sa dopúšťajú vrahovia z tzv. islamského štátu. Odsúdili sme tiež násilie spojené so sociálnymi nepokojmi vo Francúzsku a v Británii, nezmyselné vypaľovanie áut a obchodov. Rovnako rozhodne sme kritizovali podpaľačské útoky na ambasády európskych krajín na Strednom východe, ktoré boli priamou reakciou na zverejnenie prvých karikatúr Proroka. Žiaľ kritika býva často veľmi selektívna. Nikoho zrejme neprekvapí to, že medzi nami boli aj takí, ktorí podpaľačské útoky na švédske mešity schvaľovali.

Na konci minulého roku rezonovali v médiách tri správy spájané s muslimskými komunitami na Západe. V kontexte týchto udalostí zarezonoval predovšetkým diametrálne odlišný prístup k týmto udalostiam zo strany verejnosti i politických elít dotknutých krajín, ktorý bol v kontraste s tým, ako na tieto informácie reagovala slovenská a česká verejnosť.

Postoj našincov bol symptomatický najmä v rôznych komentároch slovenských a českých užívateľov sociálnych sietí v kvázi anonymnom svete internetu. Ako sa československá „facebooková“ verejnosť stavia k na podpaľovaniu mešít vo Švédsku? O čom tieto „naše“ postoje vypovedajú?

Tri správy: Austrália, Nemecko a Švédsko

Správa o rukojemníckej dráme v Sydney – podobne ako iné správy spojené s násilím – rezonovala v našom spravodajstve niekoľko dní. Osamotený šialenec, známy recidivista a samozvaný duchovný sa odrazu zmenil na „predstaviteľa“ muslimskej komunity, potvrdením stereotypu o tom, že hrozba tzv. islamského štátu pre Západ je naozaj reálna. Z našich médií sa však vytratila následná reakcia austrálskej muslimskej i nemuslimskej verejnosti odsudzujúca cyklické prejavy násilia, najmä tie, ktoré hrozili muslimskej menšine v krajine.

Druhá správa informovala o narastajúcom počte politických a občianskych protestov namierených proti migrantom, prednostne tým, ktorí sa hlásia k islámu. Táto správa rozhodne potešila nejedného xenofóba. Aktuálne pochody, zatiaľ bez fakieľ a výziev na „konečné riešenie“ muslimskej otázky v Európe, nápadne pripomínajú hystériu namierenú voči židom v predvečer 2. svetovej vojny. V týchto dňoch najmä vo východonemeckých Drážďanoch dokazujú svoju fóbiu Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (PEDIGA).

Tretia správa poukázala na to, čo sa stane, keď sa od neuvážených slov nenávisti a organizovania pochodov proti migrantom prejde priamo k činom. V čase Vianoc a osláv Nového roku vo Švédsku neznámi páchatelia zaútočili na niekoľko miestnych mešít. Tri útoky podpaľačov v priebehu týždňa mnohým otvorili oči a ukázali im, že od verbálnej nenávisti je veľmi blízko ku skutočnému násiliu.

Paradoxom je, že neraz tí, ktorí pred časom odsúdili sociálne nepokoje vo Francúzsku a v Británii, ktorých súčasťou boli aj vypálené autá a obchody, či všemožne kritizovali podpaľačské útoky na ambasády európskych krajín na Blízkom východe po prvých škandáloch s karikatúrami proroka Muhammada, udalosti zo Švédska pokrytecky schvaľovali.

Vyspelé reakcie vyspelého sveta

Navzdory menšiemu záujmu nie len slovenských a českých médií, ale aj širokej verejnosti, ktorá pozitívne správy zvyčajne prehliada, stoja v prvom rade za zmienku vyspelé reakcie občianskych spoločností na Západe. Tie do veľkej miery korešpondujú s pochopením pre skutočný význam občianskej spoločnosti, demokracie a tradície akceptácie ľudských práv a zároveň potvrdzujú výrazný kontrast medzi tým, ako sú tieto hodnoty chápané na Západe a ako nimi my v postkomunistickom Východe opovrhujeme.

Po rukojemníckej dráme v Sydney sa fakticky okamžite objavila kampaň #Illridewithyou, ktorej cieľom bolo ochrániť austrálskych muslimov pred prípadnou islamofóbnou odvetou. Doslova masová podpora zo strany verejnosti, keď výzvu na Twitteri v krátkom čase podporilo približne 160 tisíc používateľov, bola ukážkou aktívnej pomoci ochrániť (najmä muslimské ženy) pred útokmi, ale zároveň aj vyjadrením solidarity a podpory muslimom v krajine.

Drážďanský pochod proti migrantom a muslimom verejne odsúdila nie len nemecká kancelárka Merkelová, ale i veľká časť nemeckej spoločnosti. Kancelárka v novoročnom príhovore deklarovala, že v Nemecku nie je miesto pre nenávisť voči akýmkoľvek menšinám. „Nie je tu miesto pre islamofóbiu, antisemitizmus, ani inú formu xenofóbie či rasizmus,“ zdôraznila jej hovorkyňa.

Pozitívne vyznieva aj postoj nemeckých občanov. Títo organizovali niekoľko protestov proti islamofóbii, ktoré mali neraz väčšiu podporu než tie protiislámske. Predstavitelia Kolína sa dokonca na protest proti pochodu hnutia PEDIGA rozhodli vypnúť v čase jeho konania osvetlenie kolínskej katedrály.

V duchu tolerancie podporili muslimov aj Švédi. Okamžite po útokoch na miestne mešity sa konalo niekoľko demonštrácii proti nenávisti. Zúčastnila sa ich tiež švédska ministerka kultúry a útoky verejne odsúdil švédsky premiér Stefan Löfvén. Najpozitívnejším prejavom solidarity s menšinou bolo pokrytie dverí jednej z napadnutých mešít vlastnoručne vyrobenými srdcami, výsledok dobrovoľnej iniciatívy ľudí zo susedstva. Ľudí, ktorí žijú s muslimami a poznajú muslimov.

Medzitým u nás doma

Zatiaľ čo vyspelý Západ vyjadruje menšinám solidaritu, u nás je situácia diametrálne odlišná. V každej internetovej diskusii pod článkom o útokoch na muslimov je prítomná islamofóbia, ktorá postupne z pozície strachu prerastá až do verejne prezentovanej nenávisti. Je to vskutku podivuhodná reakcia, keďže počet muslimov žijúcich u nás je na rozdiel od Západu zanedbateľný. Práve v nepoznaní, alebo skôr v nás udomácnenom strachu zo všetkého cudzieho, ktorý sme do našich hláv infiltrovali v minulosti, bujnie podhubie nenávisti.

Bývalý režim občanov permanentne strašil pred všetkým, čo prichádza spoza hraníc. Pred všetkým, čo môže ohroziť nás a naše tradície. Možno práve tu pramení náklonnosť ku všetkým tým nenávistným verbálnym prejavom voči menšinám, ba dokonca verejne deklarovaná podpora násilia páchaného na nich.

Niekto by možno čakal, že podobne ako na Západe, aj u nás budú ľudia sympatizovať s tými, na ktorých sa útočí. Očakávalo by sa, že po traume vojny a totality sa spoločnosť poučila. Opak je však pravdou. Politici ako Tomio Okamura a jeho Úsvit Priamej demokracie či samozvaní „deislamizátori“, ktorých guru je Martin Konvička, oživovaním rétoriky z 30. rokov minulého storočia, ktorá za všetko viní jednu konkrétnu menšinu, podnecujú svojich nasledovníkov k čoraz radikálnejším stanoviskám, neraz schvaľujúc akékoľvek násilie na menšinách.

„Dúfam, že vzbĺknu ďalšie“

V súvislosti s podpaľačskými útokmi na mešity vo Švédsku istá Marie Nozková na Facebooku konštatovala: „Dúfam, že ‚podpaľačov‘ nikdy nechytia a ďalšie mešity vzbĺknu veľkým plameňom.“ Iný diskutujúci, Miroslav Bobik, pod článkom o vypálených mešitách píše: „Je vidieť, že Švédi sú na rozdiel od nás skutoční vlastenci, vedia, ako nebezpečný je islám a neváhajú proti nemu bojovať.“ „Len tak na nich,“ dodáva v tej istej diskusii Petr Pechar.

Okrem vyjadrení sympatií s podpaľačmi sa však mnohí dožadujú i toho, aby niečo podobné postihlo tunajšiu muslimskú komunitu. Neraz sa tieto výzvy spájajú aj s podporou útokov (šírením strachu) voči Rómom. „Len nech sa boja, cigáni boli taktiež skoro poslušní, pokým sa báli,“ píše v menovanej diskusii na portáli Blesk.cz Helena Kroptová.

S jej postojom voči muslimom sa stotožňuje Jana Vosáhlová: „Len nech sa boja, a nie len vo Švédsku!“ Dušan Bartoň v diskusii pod obdobným článkom na Novinky.cz súhlasne dodáva: „Po celej Európe by mali horieť, aby tí fanatici pochopili, že tu pre ten ich zákon šaría nie je miesto!“

Podobné výzvy na búranie a vypaľovanie mešít, či dokonca na páchanie fyzického násilia voči muslimom, sú čoraz častejšie. Stačí sa pozrieť takmer pod akúkoľvek verejnú internetovú diskusiu súvisiacu s témou islámu a muslimov. Diskusia pod mapou mešít a modlitební v Českej republike, ktorú na internete zverejnila iniciatíva Islám v Českej republike nechceme, sa môže pochváliť viacerými zvolaniami „zbúrať!“.

I to však nie je nič v porovnaní s tým, k čomu sa na internete priznal Jakub Vávra. „Nebojím sa vás, lebo každý kto sa mi postavil, skončil minimálne na infúziách! Som pomstychtivý zm*d, čo berie muslimku ako prasa a keďže viem dobre porcovať zvieratá a baví ma to, tak prečo si nenaporcovať jedno muslimské prasa, že!“

A čo vy?

Polícia i iné orgány, ktorých úlohou je chrániť a brániť práva občanov „strkajú hlavu do piesku“. Ako keby ich výzvy diskutérov a blogerov, ktorí sa muslimom verejne vyhrážajú, ani nezaujímali. Politici sa čoraz častejšie snažia na „islamskej otázke“ získať stratené preferencie a média sa snažia opakovaným prezentovaním výhradne negatívneho obrazu islámu a muslimov prilákať divákov a zvýšiť zisky z reklám.

Je to nezodpovednosť, ktorej dopady sú viditeľné už dnes v rôznych kútoch sveta, Českú a Slovenskú republiku nevynímajúc. Rozdiel je však v postojoch verejnosti. V čase, keď pomätenci, ktorí prekročili hranicu statusov a anonymných diskusií, podpálili prvú švédsku mešitu, Švédi povedali hlasné NIE.

A čo robíte Vy, keď sa podpaľujú mešity?

Foto: archív INS