Na vysokej škole v Bratislave sa konala diskusia medzi muslimom a kresťanom.
9. a 10. decembra sa v priestoroch Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave konala konferencia s názvom Matrimoniológia. Jej obsahom boli príspevky a diskusie na témy ako rodina, manželstvo, hodnoty, konflikty a ich riešenie a vzdelávanie.
Súčasťou jedného z panelov v druhý deň konferencie bola i téma Kresťanstvo a islám realizovaná formou dialógu muslima s kresťanom. Na strane islámu sa diskusie sa zúčastnil predstaviteľ Islamskej nadácie na Slovensku.
Obaja diskutujúci krátkym príhovorom predstavili svoj pohľad na podobnosti a rozdiely medzi týmito dvoma náboženstvami.
8 akcií v roku 2016, ktoré dokazujú, že aj u nás prebieha medzináboženský dialóg
Nasledovala spoločná diskusia všetkých účastníkov orientujúca najmä na vieroučné rozdiely z pohľadu praktizujúcich veriacich islámu a kresťanstva.
Otvorených bolo viacero dôležitých tém vrátane konceptu monoteizmu v kresťanstve z pohľadu islámu, otázky slobody v oboch náboženstvách či postavenia muslimských žien.
Z pohľadu kresťana bol islám menej slobodný, pretože jeho náboženské texty mu určujú mantinely nie len v duchovnej ale i v svetskej sfére.
Pohľad muslima bol práve opačný. Katolicizmus vnímal ako menej slobodný. Argumentoval tým, že pokým náboženské autority v ňom si nárokujú na jeden pravý spôsob výkladu učenia ich náboženstva, islám podobnú hierarchiu nemá, čoho dôsledkom sa postupne vyvinulo hneď niekoľko právnych škôl.
Pomocná ruka
Diskusia sa po neskôr dotkla aj problému registrácie muslimov na Slovensku ako náboženskej spoločnosti z dôvodu represívneho zákona o registrácií náboženských obcí a opakovaného zamietnutia výstavby oficiálneho islamského kultúrneho centra v Bratislave.
V tejto súvislosti bola spomenutá nedávna návšteva delegácie politických a akademických predstaviteľov Indonézie v kultúrnom centre Córdoba, pri ktorej zástupca kresťanskej menšiny v Indonézii slovenským muslimom odporučil, aby sa pokúsili pri riešení užšie spolupracovať s katolíckymi predstaviteľmi.
Tí majú pri jednaní s autoritami lepšie postavenie, pričom uviedol príklad z Indonézie, kde sa pravidelne kresťanská menšina obracia na muslimské náboženské autority.
Diskutovalo sa i o potrebe odsudzovania radikalizmu islamskými organizáciami vo svete. V prípade Slovenska ide najmä o problém medializácie, keďže napriek mnohým vyhláseniam a odsúdeniam o nich naďalej veľká časť obyvateľstva, vrátane akademickej a neraz i novinárskej obce, nevie.
Posledným príkladom bol rozhovor Karla Sudora pre portál Projekt N, v ktorom sa domnieval, že muslimovia na Slovensku doposiaľ neodsúdili vyčíňanie hnutia ISIL.
Projekt N o slovenských muslimoch: o popravách radikálov mlčia
V nadväznosti na príklad z Indonézie navrhli kresťanskí predstavitelia vydať podobné odsudzujúce vyhlásenia spoločne v nádeji, že tak lepšie preniknú do povedomia širšej spoločnosti.
Spoločné hodnoty
Diskutujúci sa v závere zhodli, že pokým medzi oboma náboženstvami existujú dôležité rozdiely, v rovine etiky a hodnôt majú i veľa spoločného, čo spečatili symbolickým podaním rúk.
Práve spoločné postoje k mnohým aktuálnym témam by mohli byť základňou obojstranne prínosnej spolupráce medzi organizáciami zastupujúcimi dve najpočetnejšie náboženstvá sveta.
