Islamská nadácia na Slovensku: IS a islamofóbovia sú si podobní. Obaja prekrúcajú islám

TASR spracovala v článku otvorený list vodcovi IS. Na otázky o ňom odpovedala Islamská nadácia na Slovensku.

Redaktorka tlačovej agentúry TASR nás oslovila so žiadosťou o rozhovor k otvorenému listu, ktorý poslala skupina viac ako 120 učencov z celého muslimského sveta vodcovi radikálneho hnutia ISIL na Blízkom východe.

Otvorený list pomenúva 24 bodov, na ktorých obšírne vysvetľuje, v čom všetkom počínanie hnutia ISIL (nesprávne sa označujúceho za tzv. „islamský štát“) porušuje učenie islámu. List bol preložený do viacerých jazykov. Postupne vychádza už i jeho slovenská verzia.

Text tlačovej agentúry publikovali napr. Topky.sk a Aktuality.sk, ho keďže obsahoval iba úryvky rozhovoru, publikujeme jeho celé znenie. Na otázky odpovedá Islamská nadácia na Slovensku.

Učenci v otvorenom liste pre Abú Bakra al-Baghdádího popisovali, že nie je povolené vydávať fatwy (náboženské výnosy, pozn. redakcie) bez potrebného vzdelania, pričom daný človek musí ovládať nielen samotný Korán, ale aj právnu vedu a arabský jazyk. Vedeli by ste o príklade fatwy, ktorú vydal samozvaný islamský štát?

Hnutie ISIL vydáva rôzne vyhlásenia, nemožno ich však automaticky považovať za fatwy, pretože ich autori na vydávanie takýchto výnosov podľa argumentov v uvedenom liste nie sú kvalifikovaní.

Islám nemá pevnú hierarchickú štruktúru, ako napríklad kresťanstvo. Prakticky ktokoľvek môže vyhlásiť čokoľvek a prehlásiť to za čokoľvek, teda i za fatwu, hoci to fatwa vôbec nemusí byť.

Učenci v liste uviedli podmienky, ktoré musí spĺňať každý, kto chce fatwy vydávať. Ak ich niekto nespĺňa, tak to, čo vydá, nie je fatwa.

Navyše akákoľvek fatwa, aj ak ju vydá osoba spĺňajúca uvedené kritéria, nie je pre ostatných muslimov záväzná. Ide o odporúčanie, ako pristupovať k danému problému.

Samotný koncept štátu v podaní ISIL je z technického hľadiska nesprávny. Jeho vodca sa tituluje ako kalif, teda vodca všetkých muslimov a zástupca Proroka (mier a požehnanie s ním) na zemi.

Muslimskí učenci sa však zhodujú na tom a pripomínajú to i učenci v liste, že na vymenovaní kalifa by sa muselo dohodnúť svetové spoločenstvo muslimov a nie hŕstka bojovníkov.

V liste sa uvádza, že sunnistskí muslimskí učenci v irackom Mosule odmietli prisahať vernosť ISIL a tí ich za to popravili. ISIL teda nevytvoril žiadny islamský štát. Je to mocenské hnutie, ktoré sa neštíti ničiť svojich odporcov bez ohľadu na ich náboženstvo.

Islamská nadácia na Slovensku odsúdila ISIL dávno

Je problém aj v tom, že samozvaný islamský štát používa len úryvky z Koránu, pričom sú vytrhnuté z kontextu a tým si dokážu ich význam prispôsobiť?

Samozrejme. Učenci v danom liste citujú jedno z videí ISIL, v ktorom toto hnutie vyzýva muslimov, aby nepočúvali učencov, ale otvorili Korán, prečítali si iba verše o boji a z toho si utvorili názor.

Takáto výzva je chybná. Vyvodzovanie záverov z koránskych textov si vyžaduje adekvátne znalosti jazyka, prorokovej tradície, ale i okolností, v akých boli dané pasáže zjavené. Priamo Korán na iných miestach uvádza, že ľudia sa majú poradiť so znalejšími (napr. „…Keby sa však s ňou obrátili na Posla alebo na tých, ktorí medzi nimi majú autoritu…“ Korán,  4:83).

Vyberanie si veršov podľa potreby a ich vytrhávanie z kontextu však nie je len praktikou muslimských extrémistov, ale i protiislamských radikálov na Západe. S obľubou dokola citujú 3 či 4 verše z Koránu a ukazujú na nich, aké je islám kruté, neľudské náboženstvo.

Spravidla oslovujú skôr menej náročné publikum, pretože na vyvrátenie ich argumentov často nie je potrebné nič viac, než si nájsť dané verše v Koráne a prečítať si, čo sa píše pred a za nimi.

S obľubou tiež napríklad tvrdia, že žiadne islamské organizácie neodsudzujú činy radikálnych muslimov a pokrytecky mlčia, lebo s nimi vlastne súhlasia, len to nemôžu povedať otvorene. Zrejme tajne dúfajú, že si nikto do Google nenapíše heslo „muslimovia odsúdili“, lebo by za 2 sekundy zistil, koľko takých odsúdení je.

Islamská nadácia na Slovensku z vlastnej iniciatívy na stránkach ISLAMONLINE.sk vydala stanovisko odsudzujúce ISIL už v auguste, či článok so zoznamom svetových učencov a organizácií odsudzujúcich ISIL, len aby sme sa v médiách v novembri od redaktora Karla Súdora dočítali, že o popravách tzv. džihádistov mlčíme.

A to ani nehovoríme o tom, aké je absurdné očakávať od slovenských muslimov, že sa majú stále ospravedlňovať za niečo, s čím nemajú nič spoločné. Nikto predsa nebude vyzývať kresťanov alebo židov, aby sa ospravedlňovali za útoky jedincov či skupín, ktoré sa k ich viere hlásia.

Prečítajte si tiež:
Dráma v Sydney: Prestaňme žiadať muslimov, aby odsúdili terorizmus. Je to bigotné a islamofóbne

Znalosť koránskej arabčiny

Učenci hovoria o ovládaní arabského jazyka. O čo konkrétne môže podľa vás ísť? Pretože ľudia, ktorí vôbec neovládajú arabčinu, si nevedia predstaviť, že by príslušníci IS nevedeli tento jazyk dosť dobre a nevedeli by vyložiť niektoré pasáže Koránu. 

V liste je uvedených viacero dôvodov, prečo autori z hnutia ISIL nespĺňajú podmienky na to, aby mohli vydávať fatwy. Jednou z podmienok je adekvátna znalosť arabského jazyka, aby nedošlo k zlému pochopeniu originálov náboženských textov.

Učenci napríklad citujú výrok ISIL, v ktorom je nesprávne použitý výraz istichlaf vo význame „vládca“, pričom však skutočný význam je skôr „nástupca“.

Dokonalá znalosť arabčiny rozhodne nie je jednoduchá podmienka a vyžaduje si roky štúdia. Arabčina je veľmi starý jazyk. Hoci Korán je v arabskom jazyku, bol zjavený pred takmer 1400 rokmi a za tú dobu arabčina prešla dlhým vývojom. Navyše arabsky hovoriacich krajín je veľa a v rôznych oblastiach sa používajú rôzne dialekty.

Dôsledkom toho je v tomto jazyku častokrát pre tú istú vec niekoľko, niekedy i niekoľko desiatok výrazov a naopak, jeden výraz mohol v rôznych obdobiach a na rôznych miestach znamenať niečo iné.

Osoba, ktorá chce z islamských náboženských textov vyvodiť nejaký záver, sa musí dokonale orientovať vo významových odtieňoch arabského jazyka používaného pred 1400 rokmi na Arabskom polostrove.

Ochrana nevinných

Učenci v liste píšu, že Korán zakazuje zabiť nevinného. Nie som si istá, či som našla správne verše v Koráne, týka sa to veršov 4:92 a 4:93?

Učenci v liste tie verše uvádzajú. Citujú tieto tri:

„A nezabíjajte osoby, ktoré Boh zakázal zabíjať, iba ak podľa práva.“ (Korán, 17:33).

„Povedz [Ó Muhammad]: ‚Poďte sem, aby som vám oznámil to, čo Pán váš vám odkázal! Nepridružujte k Nemu nič, buďte láskaví k rodičom, nezabíjajte z nedostatku deti svoje, veď sme uštedrili nevyhnutné vám i im! Zdržte sa smilstva verejného i tajného, nezabíjajte nikoho, koho Boh vám zakázal [zabíjať], iba ak podľa práva! A toto je to, čo On vám prikazuje – snáď budete rozumní.“ (Korán, 6:151).

Výnimkou „ktoré Boh zakázal zabíjať, iba ak podľa práva“ sa podľa zhody učencov myslí napríklad súdny rozsudok v islamskej krajine, kde legislatíva obsahuje trest smrti, zabitie v sebaobrane, zabitie nepriateľského vojaka v obrannej vojne a podobne.

„A kvôli tomu sme predpísali deťom Izraela, aby ten, kto zabije jedného človeka – nie z pomsty za niekoho alebo za to, že šíril pohoršenie na zemi – bol súdený, ako by zabil ľudstvo celé. A aby ten, kto oživí jedného, bol braný, akoby oživil ľudstvo celé. A prišli k nim už skôr poslovia naši s jasnými dôkazmi, avšak mnohí z nich i potom sa dopúšťali priestupkov na tejto zemi.“ (Korán, 5:32).

Džihád

Príslušníci samozvaného islamského štátu sa odvolávajú na džihád. Je to ale oprávnené? Hovoria o malom alebo veľkom džiháde?

Neviem, ktoré výroky máte na mysli. Ich vyhlásenia až tak podrobne nesledujem. Zachytil som len výroky o malom džiháde (vojenskom). Je však možné, že hovorili napr. v rámci nejakých príhovorov i o veľkom džiháde (teda boji s vlastným egom a snahe byť lepším človekom).

Každopádne však ich výzvy na tzv. malý džihád, teda boj, sú neoprávnené. ISIL bojuje za vlastné záujmy a ukrivdenými bývajú naopak ich obete, paradoxne najčastejšie iní muslimovia, ale i kresťania a iné náboženské skupiny.

Za akých podmienok je džihád prípustný a ako sa môže viesť?

Ak myslíte malý džihád, teda vojenský boj, ten sa môže viesť iba pri obrane seba alebo ochrane ukrivdených. Prvotným agresorom však musí byť vždy druhá strana. Tak tomu bolo i v rannej muslimskej histórii.

Je pravda, že neskôr sa od tohto princípu niektoré muslimské národy odvrátili, no potom to už nebol džihád tak, ako ním nie je sú ani dnešné útoky ISIL.

Príslušníci samozvaného islamského štátu dávali kresťanom a židom, teda Ľuďom knihy, na výber z troch možností – daň z hlavy, boj alebo konvertovanie na islám. Čo hovorí Korán o ľuďoch knihy?

Ľudia knihy majú v isláme špeciálne postavenie, pretože islám uznáva proroctvo viacerých z ich prorokov. Muslimovia veria, že starozákonní proroci ako Abrahám alebo Mojžiš, ale taktiež Ježiš boli skutočne prorokmi s posolstvom od Boha pre svoj ľud a majú ich vo veľkej úcte.

Termín daň z hlavy nie je celkom presný, pretože tento poplatok sa vzťahuje iba na mužov a iba na tých, ktorí sú dospelí a bojaschopní. V arabčine sa používa pojem džizja.

Ako uvádzajú učenci v liste, džizja bola vyberaná na islamskom území od nemuslimského obyvateľstva už v rannej muslimskej histórii. Išlo o odlišnú formu zdaňovania oproti muslimom, ktorí neplatili džizju, ale zakát. Rozdiel bol v tom, že zakát sa vypočítaval podľa veľkosti majetku a džizja bola fixná suma, vo výsledku väčšinou nižšia ako zakát.

Príjem zo zakátu a džizje smeroval do štátnej pokladnice a bol používaný na služby pre muslimov i nemuslimov (pomoc chudobným, budovanie infraštruktúry a podobne).

Okrem toho, neporušovali týmito možnosťami pre Ľudí knihy aj to, že v náboženstve neexistuje nátlak?

Učenci v liste píšu, že títo ľudia nebojovali, ani nijako inak nevystupovali proti muslimom. Boli ich susedmi, spoluobčanmi a mnohí priateľmi. Napriek tomu príslušníci hnutia ISIL ich bezdôvodne vyhnali z domovov, ničili ich kostoly a brali ich majetok. Neprevinili sa teda len tým, že podľa islámu niet donucovania v náboženstve (Korán, 2:256), ale previnili sa voči mnohým islamským princípom zakazujúcim páchanie krivdy na nevinných.

Čo je to hudúd? Ako sa môže podľa islámu vykonávať?

Hudúd je kategória trestov v islamskom práve. Hudúd tresty sú tie, ktorých prečin a trest zaň sa priamo spomína v Koráne alebo autentických výrokoch proroka Muhammada (mier a požehnanie s ním). Venujú sa im v jednom bode i učenci v spomínanom liste.

Spravidla ide o vysoké tresty za vážne priestupky, ako napríklad krádež. Sú podmienené veľmi prísnymi podmienkami. Nesmie pri nich existovať žiadna pochybnosť, musí prebehnúť spravodlivý súd a odsúdeného nesmú k činu donútiť okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť. Napríklad, pokiaľ zlodej ukradne jedlo v období hladomoru, nemôže ho súd trestať za krádež. Tieto podmienky ich robia len veľmi ťažko vykonateľnými a beštiálne tresty príslušníkov hnutia ISIL ich nespĺňajú ani zďaleka.

Na otázky odpovedal predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna.

Foto: Pixabay