Reportér týždenníka Trend a portálu TREND.sk oslovil Islamskú nadáciu na Slovensku s niekoľkými otázkami, ktoré boli následne súčasťou článku o nepokojoch na Blízkom východe a muslimskej komunite na Slovensku. Samotný článok uverejnil iba niekoľko citátov a tak nižšie prikladáme všetky odpovede. Na otázky odpovedal predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna.
Mohol by som sa spýtať, ako vnímajú islám Slováci (viete to posúdiť najlepšie)? Nielen verejnosť, ale aj politici, keďže islám stále nie je registrované náboženstvo.
Islám je na Slovensku naďalej vnímaný ako relatívne exotické a cudzie náboženstvo. Pohľad na islám je do veľkej miery poznačený obdobím expanzie Osmanskej ríše, ktorej prítomnosť na našom území je zobrazovaná výlučne v tých najhorších farbách.
Prehliada sa celkový obraz, a síce, že mnohé slovenské obce sa pod ochranu Osmanov pridávali i dobrovoľne, pretože to pre nich bolo výhodnejšie a že záujmom Osmanov bolo predovšetkým vyberať dane, častokrát dokonca nižšie ako dane stávajúcich feudálnych panovníkov a nie drancovať a ničiť.
Kontakt s Osmanskou ríšou navyše zďaleka nie je prvou skúsenosťou obyvateľov na území Slovenska s muslimami. Správy muslimských cestovateľov patria k najstarším písomným zmienkam o viacerých slovenských územiach, z ktorých niektoré cituje napr. Ján Pauliny vo svojej knihe Arabské správy o Slovanoch (Bratislava, VEDA 1999).
Postoj politických predstaviteľov k islámu možno dobre ilustrovať práve na príklade registrácie náboženských obcí. Islám je druhým najväčším vierovyznaním na svete, no nie je na Slovensku doposiaľ oficiálne uznaný, pokým na druhú stranu sú registrované iné náboženské skupiny, ktorých počet veriacich vo svete je v porovnaní so svetovými náboženstavami zanedbateľný.
Ako to vyzerá s výstavbou mešity? Je táto téma stále aktuálna? Kde sa komunita muslimov dnes stretáva?
Islamská nadácia sa ani teraz ani v minulosti nepokúšala o výstavbu samotnej mešity, ktorá by slúžila výhradne len muslimom. Našim cieľom bola výstavba islamského kultúrneho centra, ktoré by ponúkalo služby nie len muslimskej komunite, ale i nemuslimskej verejnosti (knižnica, prednášková sála, voľnočasové priestory a pod.). Ako však iste viete, jeho výstavba bola úradmi v Bratislave opakovanie zamietnutá a aktuálne v tomto smere nič nové nepripravujeme.
V súčastnosti existuje v Bratislave niekoľko priestorov, kde sa muslimovia v provizórnych podmienkach stretávajú.
Zhoršilo sa povedomie o muslimoch na Slovensku po vraždách novinárov na Blízkom východe a rastúcom vplyve Islamského štátu v Sýrii a Iraku?
Je ešte priskoro hodnotiť dopady útokov týchto radikálov, no zo správ a reakcií verejnosti na internete či v diskusiách jasne vyplýva, že toto ľudia registrujú a takýchto hnutí sa prirodzene boja.
Toto sa následne negatívne premieta i do života muslimov na Západe, pretože muslimovia sú naďalej vnímaní ako jednoliaty celok a častokrát sa ešte i dnes zabúda rozlišovať medzi činmi ojedinelých skupín a zvyškom veriacich. Sme nútení neustále vysvetľovať, že sa od týchto činov dištancujeme, pritom to isté ľudia prirodzene rozlišujú v prípade kresťanských, ateistických či iných extrémistov.
V prípade Slovenska je problémom je i malý počet muslimov. Ľuďom chýba osobná skúsenosť s nimi a tak si obraz tvoria len na základe správ z médií, ktoré sú často práve o útokoch a radikalizme.
Čím sa odlišuje váš život v Bratislave (z pohľadu muslima) od života bežného Bratislavčana?
Už samotná otázka implikuje, že muslim nie je bežný Bratislavčan. Bratislava je hlavné mesto. Žijú v nej ľudia z rôznych kútov Slovenska i sveta a väčšina Bratislavčanov sú predsa prisťahovalci.
Keďže som muslim, snažím sa vyhýbať tomu, čo islám zakazuje. Vo všetkom ostatnom však žijem podobne, ako ktokoľvek iný. Myslím si, že to, že nepijem alkohol alebo nejem bravčové mäso, ma v každodennom živote zas až tak neodlišuje.
Prečo je islám braný ako agresívne náboženstvo? Ako by ste definovali ako muslim činy bojovníkov-zabijakov na Blízkom východe?
Dôležitejšia otázka, ako prečo, je kým je takto braný. Tak, ako niektorí považujú za agresívne náboženstvo islám, môžu iní považovať za agresívny katolicizmus či dokonca ateizmus. To však nemusí nič hovoriť ani o isláme, ani o katolicizme a ani o ateizme.
Extrémizmus nemá náboženstvo, rasu ani spoločenskú triedu. V súčasnosti sa žiaľ venuje až priveľká pozornosť radikálnym prejavom z radov muslimov. V Ugande, Libérii, Mjanmarsku či Severnej Kórei agresormi predsa nie sú muslimovia, no nikto nepochybuje, že sú to extrémisti a naopak ani páchateľmi násilných činov na Blízkom Východe nie sú vždy len muslimovia. Každý podobný počin preto treba hodnotiť ako extrémistický čin a nie ako čin muslima, kresťana či ateistu.
Muslimské autority oveľa znalejšie ako ja definovali tieto činy už dávno a dnes sa na ich definície súdobí islamskí učenci odvolávajú opäť. Na našej stránke ISLAMONLINE.sk sme publikovali vyhlásenia učencov zo všetkých kútov sveta kategoricky odsudzujúcich počínanie ISIS a i my sami sme ho v mene Islamskej nadácie na Slovensku odsúdili. Len nedávno skupina viac ako 100 islamských autorít sveta napísala otvorený list vodcovi tohto hnutia s 24 bodmi, v ktorých svojím počínaním porušuje základné body islamského náboženstva.
Foto: Pixabay
