V januári 2013 vznikla v Martine iniciatíva, ktorá si dala za cieľ zlepšiť stravovanie v slovenských školských a iných verejných jedálňach a prispôsobiť ho ako moderným zdravotným poznatkom, tak potrebám detí a ľudí rozličných kultúr a náboženstiev.
Všetky informácie o Martinskej iniciatíve: Iniciatíva za zlepšenie stravovania na školách myslí i na vegetariánov a ľudí z odlišných kultúrO detailoch a budúcich výhliadkach sme sa zhovárali s Milanom Šišmišom, jedným z kľúčových predstaviteľov Martinskej iniciatívy.
Posledným medializovaným krokom Martinskej iniciatívy bolo sformulovanie stanoviska a jeho zverejnenie na portáli Changenet.sk. Ako sa projekt vyvíja ďalej a aké sú Vaše výhliadky do budúcnosti?
Ešte pred zverejnením sme spomínané stanovisko poslali všetkým našim vrcholným politickým predstaviteľom – pánovi prezidentovi, predsedovi vlády, všetkým pánom ministrom a poslancom. Od niektorých prišli podporné hlasy, niektorí priamo prisľúbili vyvinúť úsilie zverejnené návrhy uviesť do praxe. Chápeme, že to nie je jednoduché, že celý proces môže trvať aj dlhšie, veríme však, že sa to dá.
S týmto vedomím sme sa aj v nasledujúcom období pokúšali komunikovať najmä s predstaviteľmi Ministerstva školstva a Ministerstva zdravotníctva. V súčasnosti počuť o pripravovaných zmenách v školskej legislatíve. Nie sme informovaní o detailoch, ale veríme, že zohľadnia aj požiadavky či návrhy Martinskej iniciatívy, týkajúce sa liberalizácie v oblasti školského stravovania.
Pripravovať jedlá zodpovedajúce rôznym náboženským, etickým či zdravotným potrebám stravníkov vytvára výrazne väčšie nároky na personálne a technické vybavenie, ako i zásobovanie jedální. Akým spôsobom by sa to malo v praxi realizovať?
Navrhli sme, aby tam, kde na to budú podmienky a najmä záujem, vznikli samostatné materské školy s príslušným typom stravovania, napr. škôlky vegetariánske. V Martine a Bratislave také v 90. rokoch boli, no – hoci záujem o ne bol obrovský – zrušili ich. Je tu tiež fínsky model: deti si vyberajú z viacerých čerstvo pripravených (segmentov) jedál ponúkaných školskou kuchyňou. Sami si volia kombinácie a jedia teda len to, na čo sú zvyknuté, čo považujú za dobré, čo im chutí. Tento systém je ekonomicky čestný voči rodinám, úspornejší, podstatne tiež prispieva k znižovaniu odpadu.
Podobný model funguje aj v niektorých muslimských krajinách, napr. v Dubaji. Rodičia objednávajú deťom jedlo deň vopred cez internet (halal či vegetariánske, podľa toho, ako sú zvyknuté). Navolia si „segmenty“ z ponuky a zaplatia za to, čo si objednajú. Na druhý deň deti dostanú v škôlke či škole „svoj“ príslušný balíček. Oba modely majú svoje výhody a určite by sa dali aplikovať aj v slovenských podmienkach.
Dúfať, že školské jedálne budú dovážať halal alebo kóšer mäso, je asi príliš optimistické. Aký je Váš odhad toho, čo možno reálne očakávať, pokiaľ ide o prispôsobenie stravy náboženským potrebám?
Závisí to všetko v konečnom dôsledku od nás, od dobrej vôle konkrétnych jednotlivcov. Keď nám na veciach bude záležať, podaria sa, život okolo nás sa zmení. K lepšiemu. Ako vravel Gándhí: „Dôležitý je čin a nie výsledok, ktorý prináša. Musíte sa pustiť do správnej veci. Možno je nad vaše sily, možno nad vaše schopnosti, (…) ale to neznamená, že nemáte pokračovať.“ Dôležité je len, aby išlo o správnu vec.
V jednom z bodov stanoviska žiadate, aby sa na slovenských školách vzdelávalo o princípoch modernej, ale i tradičnej výživy, kde ako príklad uvádzate tradičné indické lekárstvo. Čo myslíte vzdelávaním o princípoch tradičnej výživy? Bolo by jeho súčasťou tiež napríklad informovanie o stravovacích princípoch v isláme resp. iných náboženstvách?
Pokiaľ viem, na lekárskej fakulte univerzity v Košiciach už začalo vzdelávanie v oblasti tradičnej čínskej medicíny. Viem tiež, že mnohí naši (klasickí) lekári sa doplnkovo vzdelávajú aj v oblasti ajurvédy (systém tradičného indického lekárstva vychádzajúceho z véd, pozn. redakcie). Zaujíma ich to. Jestvujú tiež zahraniční odborníci v oblasti „západných“ i „východných“ liečiteľských i stravovacích systémov, mnohí sú skutoční znalci. Ich vedomosti, poznatky by možno len stačilo zapracovať aj do našich učebníc, minimálne informovať o nich, o všetkých, teda aj o stravovacích zvyklostiach muslimov.
Strava je dôležitá, dôležitejšia, ako si myslíme, a vzdelávanie v tejto oblasti, tiež vlastné varenie, praktická príprava jedál (ako ju napr. navrhol v Británii známy Jamie Oliver) by v školskom vzdelávaní našich detí nemalo chýbať. Tie zmeny však môžu a mali by začať už v našich rodinách, v našich domácnostiach. Aj ich dôsledky sa prejavia práve tam. Urobme teda všetko pre to, aby to boli zmeny i dôsledky pozitívne. Pre celú spoločnosť – nielen pre nás, pre ľudí, ale aj vo vzťahu k zvieratám a životnému prostrediu. Ako sa vraví: proti nikomu, pre všetkých.
Otázky kládla redakcia ISLAMOLNINE.sk.
