Prečo sa ľudia očividne nezaujímajú o policajný dozor nad muslimami a mŕtve palestínske deti?

Keď pred časom média odhalili, že NSA sledovala prominentných amerických muslimov, väčšina ľudí nebola vôbec šokovaná. Ak nič iné, tak to bolo očakávané. Koniec koncov, všetci dotknutí mali muslimské mená, obhajovali muslimskú komunitu, alebo sa vyjadrovali k muslimskej problematike, či mali nejaký špecifický druh spojenia s „touto časťou sveta“. Na rozdiel od predchádzajúcich odhalení o sledovaní muslimov, ktoré ešte vyvolali ako také pobúrenie, táto najnovšia kauza sa obišla len s konštatovaním, „však vieš, sú to muslimovia“ (aj keď konzekvencie tohto sledovania sú omnoho väčšie). 

Podobne je to v prípade postojov verejnosti k opakujúcim sa obrazom mŕtvych palestínskych detí, ktoré sú súčasťou najnovšej izraelskej ofenzívy v Gaze. Znepokojenie nad smrťou nevinných obetí skôr nahrádza pocit, že ide o „povolené straty“ pri takejto akcii, alebo – čo je ešte horšie – dokonca, že si to zaslúžia, pretože armáda zasahovala voči ich rodinným príslušníkom. Nedajte sa pomýliť: dehumanizácia muslimov sa neudiala zo dňa na deň. Naopak, je súčasťou dlhodobého negatívneho zobrazovania muslimov, stereotypov, prezentovania omylov a zaujatosti v spravodajstve, v populárnej kultúre a všeobecne v spoločnosti. Na rozdiel od iných spoločenských problémov tento postoj nie je spojený s pravicou či ľavicou; zdá sa, že pohŕdanie muslimami je všeobecne akceptovateľné.

V piatkovom večernom programe „Real Time with Bill Maher“ (populárna americká relácia na televíznom programe HBO, pozn. prekladateľa) vždy priamočiary moderátor venoval značnú časť úvodu svojej show aktuálnej situácii v Gaze. Bez toho, aby si tam priviedol Palestínčana, palestínskeho Američana alebo nejakého renovovaného novinára, ktorý sa venuje vzťahom v regióne (ako napríklad Ayman Mohyeldin z NBC News), Maher vo svojom programe naznačoval veci ako napríklad, že deti v Gaze zomierajú preto, že ich matky, otcovia, strýkovia či iní príbuzní odpaľujú rakety na Izrael. Zdôraznil, že možno je naozaj tragické, že mladí ľudia umierajú, musíme však prihliadať na to, čo robia ich príbuzní.

Nevadí mu, že Gaza je jedným z najhustejšie obývaných území na planéte, alebo fakt, že väčšina jej obyvateľov nemá kam ísť, kam sa schovať pred bombardovaním. Nevadí mu, že mnohí žijú v absolútnej chudobe a nemajú ani na to, aby sa pokúsili utiecť, ak by chceli. Nevadí mu, že všetky úkryty, ktoré poskytuje OSN, sú preplnené, že nemocnice sú bombardované, že z viac než 550 mŕtvych a ďalších tisícok zranených Palestínčanov sú skoro všetci civilisti. Maherov „postoj“ je, ako keby niekto obvinil dieťa, či jeho rodinu a ešte ju aj dokonca označí za zlú, a to všetko preto, že dieťa zabije nejaká zatúlaná guľka. Jeho schvaľovanie izraelskej akcie v Gaze je, ako keby niekto podporoval myšlienku bombardovania Chicaga s úmyslom zlikvidovať zločincov, ktorí tyranizujú okolie.

Ako by jednostrannosť a zaujatá diskusia nestačili, Maher využil i túto príležitosť, aby ďalej urážal muslimov, napríklad konštatovaním, že len dvaja muslimovia získali Nobelovu cenu, čím chcel naznačiť, že sú intelektuálne menejcenní. Ako samozvaný obhajca vedy by si mal predovšetkým doplniť vlastné vedomosti o prínose muslimov pre ňu. A keď už sme pri tom, nezabúdajme na matematiku, astronómiu, architektúru či literatúru a tento zoznam by mohol pokračovať. Azda je správny čas pre jednu či dve lekcie z dejín, ktoré by mal Maher absolvovať.

Vo svojej piatkovej show sa odvolával na Palestíncov, ako na „profesionálnych utečencov“ a naznačil, že on by dokázal jednoducho vyriešiť ich súčasnú situáciu. Toto nasledovalo po tweete, ktorý zverejnil ešte začiatkom týždňa a ktorý vyvolal pobúrenie. Hamas v ňom prirovnal k bláznivej žene, ktorá si zaslúži pár faciek. Maher nie je schopný vnímať krízu z palestínskej perspektívy, ktorej pochopenie si vyžaduje isté minimálne znalosti a porozumenie viacerým nuansám, čoho však on a jeho spolupracovníci nie sú schopní. Avšak nie je to prvýkrát, keď sa otvorene pokúsil degradovať muslimov a postaviť rovnítko medzi nich a násilie alebo extrémizmus.

Maher je súčasťou oveľa širšieho problému

Maher sa nikdy nevyhýbal kontroverziám, nahlas prezentoval svoje názory, avšak pokiaľ ide o muslimov, tak je v posledných rokoch čoraz útočnejší. Po atentáte v Benghází (útok na americké veľvyslanectvo v Líbyi v roku 2012, pozn. prekladateľa) vo svojom vysielaní otvorene prehlasoval, že skutočne verí, že takto sa správa väčšina muslimov. Mohla by som citovať jeden za druhým z množstva jeho strach šíriacich vyjadrení, alebo xenofóbnych komentárov, ale tento problém sa netýka iba jeho; je to o všeobecnom zlyhávaní mainstreamu, ktorý neposkytuje muslimom priestor pre vyjadrenia.

Skúsme sa zamyslieť a spýtať sa samých seba, ako často vidíme muslimských Američanov alebo muslimov všeobecne byť súčasťou diskusií či už v televízií, tlačených médiách alebo vo večerných programoch, akým je „Real Time with Bill Maher“? Keď vidíme správy o muslimoch, prečo je to vždy v spojitosti s nejakým druhom násilia a extrémizmu? Prečo sa nikdy nezobrazujú ako obyčajní ľudia, ktorí sa snažia pracovať, alebo vytvoriť čo možno najlepší život pre svoje deti, či naplniť svoje túžby a ciele?

Pozrite sa na zoznam autorov akéhokoľvek populárneho internetového portálu, alebo na stránky tradičných novín či časopisov a odhadnite, koľko muslimov tam nájdete. Vstúpte do ktorejkoľvek redakcie a sami uvidíte koľko muslimských novinárov, producentov a vydavateľov tam stretnete. Aké percento hollywoodskych scenáristov, producentov či režisérov pochádza z muslimského prostredia? Ako často vidíte články, pod ktorými je podpísaný muslim? V čase, keď sa od Spojených štátov otvorene žiada, aby sa aktívne angažovali v „muslimskom svete“, nebolo by zmysluplnejšie, aby sme častejšie počúvali a čítali vyjadrenia od tých, ktorí sa orientujú v zložitosti problematiky, než od tých, ktorí nikdy nenavštívili tento región, nepoznajú jeho jazyky, nemajú s ním žiadne osobné a rodinné väzby a tak môžu poskytnúť len obmedzený pohľad? Roky počúvame od vydavateľov, editorov a majiteľov rôznych médií ospravedlnenia, že nepoznajú žiadnych muslimských novinárov či vhodných expertov. Nuž, ale v čase, keď sa prostredníctvom sociálnych médií a technológií môžeme okamžite spojiť s akýmkoľvek reportérom kdekoľvek vo svete, prečo to nevyužívajú, prečo ich nepozvú do diskusie?

Ak máme správne pochopiť „muslimský svet“, muslimovia tu v USA a všade, kde na to príde, musia spolupracovať s jednotlivcami aj skupinami, prostredníctvom ktorých môžu prezentovať svoje postoje ku kľúčovým témam, ďalej rozvinúť diskusiu a vysvetľovať problémové témy. Situácia je dôsledkom, priznajme si to už, našej vojenskej angažovanosti v muslimskom svete a ako to tak vyzerá, v najbližšej dobe sa na tom nič nezmení. Bez otvorenejšieho dialógu budeme i naďalej žiť v záplave negatívnych metafor, posilňovania nepriateľských predsudkov a hlúpych táranín ozývajúcich sa z každého rohu – a to i od údajných ľavičiarov a liberálov.

Keď sa celá skupina ľudí (mala by som dodať, že vskutku rôznorodá skupina) vehementne a neustále prezentuje ako a priori zlá, tak potom je takéto nazeranie prijateľnejšie i pre celú spoločnosť, ktorá následne odmieta skutočnosť, že niekde umierajú nevinní civilisti, ktorých smrť je priamym dôsledkom našich vlastných vojenských akcií v zahraničí, ako napr. v Iraku, v Pakistane, v Jemene a množstve ďalších krajín, v ktorých sme sa vojensky realizovali a zanechali tam množstvo mŕtvych, zranených a traumatizovaných civilistov. Avšak myslím si, že ak sú všetci títo civilisti označovaní za „radikálov“ tak, ako sa to dnes deje, vedome alebo podvedome ignorujeme realitu ich smrti a utrpenia.

Inými slovami, ak sú muslimovia súhrnne prezentovaní ako teroristi alebo extrémisti, je potom vskutku oveľa jednoduchšie pozerať sa na druhú stranu ako na zjavne vinnú a prijať aj to, že sú sledovaní, že sú porušované ich občianske práva alebo to, že ich deti umierajú.

Titulná foto: Pixabay

Nida Khan je nezávislou novinárkou a producentkou pôsobiacou vo viacerých novinách, televíziách i rozhlase. Okrem Huffington Post sa jej diela objavujú aj na stránkach The New York Daily News, Essence Magazine, The Associated Press, thegrio.com a iných. Pracovala tiež ako korešpondentka rôznych rozhlasových staníc v New Yorku a ako producentka televíznych programov CNBC, RNC a WNBC News Channel 4, NY. Produkovala napríklad i reláciu „The Business of Innovation“. Pôvodnú verziu článku publikoval portál Huffington Post. Podnadpis doplnila redakcia.