Istanbul je stáročia centrom islamského umenia a kultúry. Svedčia o tom architektonické pamiatky, či množstvo mešít, ale aj bohaté duševné dedičstvo, ktoré prináša nové a nové plody i v súčasnosti.
V jednom slávnom výroku sa hovorí, že „Korán bol zjavený v Mekke, recitovaný v Káhire a spísaný v Istanbule.“ Tento citát neodkazuje len na univerzálnosť Božieho posolstva, ale aj na neuveriteľnú krásu arabskej kaligrafie, ktorá je neodmysliteľne spojená s islámom.
Kaligrafia, alebo krasopis je umením, ktorého etymologický pôvod môžeme nájsť v gréčtine, ale objavuje a svoje miesto má v rôznych, i geograficky vzdialených, prejavoch písomnej kultúry. Kaligrafia sa stala súčasťou každodenného písomníctva, osobnej korešpondencie, alebo literatúry rôznych kultúr, avšak svoje neodmysliteľné miesto má tiež vo výtvarnom umení, v ktorom mala krása písma neraz prednosť pred jeho čitateľnosťou.
Islám je náboženstvom Knihy, a preto sa umenie krasopisu automaticky stalo súčasťou islamskej kultúrnej tradície. Istanbul sa stal zas centrom, v ktorom sa toto umenie rozvíjalo až k dokonalosti.
Toto dedičstvo minulosti sa ostáva do popredia aj dnes, keď rastie ekonomický i politický význam Turecka a následne sa posilňuje aj jeho kultúrny a umelecký potenciál. Istanbul sa tak vzmáha aj ako centrum islamského umenia. Tento fakt spôsobuje nárast počtu návštevníkov zo zahraničia, ktorí sa chcú zdokonaľovať v technike islamskej kaligrafie.
Rastúci záujem o štúdium kaligrafie v Istanbule
O rastúcom množstve návštevníkov, ktorí chcú obohatiť svojej vedomosti a zlepšiť svoje zručnosti píše vo svojej reportáži spravodajský portál Turkey Agenda, ktorý popisuje príbeh Mohameda Hobeho z Juhoafrickej republiky hľadajúceho spôsob, ako napredovať v štúdiu islámu. Mohamed ho našiel ho práve v kaligrafii.
Mohamed Hobe, ktorý má dnes 34 rokov, konvertoval, po vzore svojho otca, na islám ako jedenásťročný. Dnes žije v Turecku a živí sa práve kaligrafiou. Navzdory faktu, že základné štúdium kaligrafie trvá štyri až päť rokov, jemu sa, vďaka každodennej tvrdej desaťhodinovej práci, podarilo získať diplom (icazet) už za tri roky.
No nie sú to len hodiny opakovania a zdokonaľovania techniky písania, súčasťou vzdelávania sa a poznávania tajomstiev kaligrafie sú aj rituálna očista, modlitba a tiež meditácia.
Turkey Agenda vo svojom článku popisuje Hobeho cestu k islamskej kaligrafii i islámu a konštatuje, že ani náročný režim ho neodradil a nakoniec prišiel do Istanbulu, v ktorom navštevoval tie najlepšie kurzy kaligrafie.
Pred kaligrafiou študoval islám
Jeho cesta do centra kaligrafie sa začala, „keď sa v roku 2008 stretol so spisovateľom, akademikom a kaligrafom Hilalom Kazanom.“ Stalo sa tak v Islamskom inštitúte v Johannesburgu, kde v tom čase Kazan prednášal. Pod vplyvom jeho prednášky sa Hobe rozhodol pre štúdium islámu a stal sa háfizom. V roku 2009 prišiel spolu s Kazanom, ktorý ho vnímal ako svojho syna, do Istanbulu, kde v roku 2012 získal osvedčenie (icazet) o zvládnutí prvého stupňa umenia kaligrafie.
Počas štúdia Hobe stretol stovky jemu podobných, ktorí prišli do mesta na Bospore absolvovať prednášky o tajoch osmanskej kaligrafie. V súčasnosti sa kurzy kaligrafie organizujú v rôznych kútoch sveta – od Japonska po USA, od Británie po Kuvajt.
Sám Hobe sa vrátil do Juhoafrickej republiky, aby tu pomohol rozšíriť záujem o kaligrafiu. No i napriek všetkému Istanbul naďalej zostáva a čo viac sa rozvíja do jedinečného svetového centra islamskej kaligrafie.
Ukážky arabskej kaligrafie v istanbulskej Hagii Sophii
