Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) dnes oznámila kandidatúru premiéra Recepa Tayyipa Erdogana na post prezidenta republiky. Erdogan sa bude o tento post uchádzať v prvých priamych prezidentských voľbách v dejinách Turecka, ktoré sa uskutočnia 10. augusta 2014.
Strana svojho kandidáta predstavila na pôde Ankarskej obchodnej komory (ATO), kde sa prezentácie vládneho kandidáta zúčastnilo okolo 4000 pozvaných hostí a približne 250 novinárov.
Oznámenie kandidatúry premiéra Erdogana sa očakávalo už niekoľko mesiacov, keďže napriek skutočnosti, že je v súčasnosti jedným z najviac kritizovaných tureckých politikov doma i v zahraničí, je zároveň považovaný za najvplyvnejšieho premiéra a politika Turecka, od čias zakladateľa Tureckej republiky, Mustafu Kemala Attatürka. Takto ho vnímajú nie len jeho politickí oponenti, ale aj politickí analytici a väčšina tureckej verejnosti.
Jeho popularita stále rastie
Erdoganova popularita medzi Turkami rastie paradoxne priamo úmerne s opakujúcimi sa protestmi voči jeho vláde. Turecký internetový portál Turkey Agenda, v tomto smere uvádza, že AKP „vyhrala všetky voľby za posledných 12 rokov, Erdoganova strana zaznamenáva pravidelný nárast popularity medzi občanmi, čo spôsobil i rast dôvery v Erdogana.“
Rastúcu popularitu strany dokazujú najmä volebné preferencie. Pokým v prvých voľbách v roku 2002 získala AKP 35 % voličských hlasov, v posledných parlamentných voľbách v roku 2011 to už bolo 49,83 %. Postupný nárast popularity strany sa prejavoval aj na úrovni komunálnych volieb, v ktorých v roku 2014 zaznamenala strana podporu 45,6 % voličov.
Otázky o nástupníctve
S končiacim prezidentským mandátom Abdullaha Gülla sa preto už dlhšie dalo očakávať, že AKP v prvých priamych prezidentských voľbách postaví svojho najpopulárnejšieho politika. S jeho kandidatúrou sa však vynára niekoľko otázok.
Kto nahradí vo vedení strany a vlády ikonu AKP? Kto povedie stranu do nasledujúcich parlamentných volieb v roku 2015? Dokáže Erdogan presvedčiť voličov, že bude prezidentom všetkých Turkov? Bude i naďalej krajinu rozdeľovať, alebo ju dokáže zjednotiť? Odpovede na tieto otázky dostane turecká verejnosť i všetci tí, ktorí sa zaujímajú o tureckú politiku, už druhú augustovú nedeľu.
UNAOC, Flickr, CC
Profil Recepa Tayyipa Erdogana
Rodina Recepa T. Erdogana pochádza z tureckého mesta Riza, avšak súčasný premiér sa narodil, podobne ako jeho traja súrodenci, v Istanbule v štvrti Kasimpaša v roku 1954. V roku 1973 absolvoval istanbulskú Náboženskú odbornú strednú školu (Imam Hatip Lisesi). O osem rokov neskôr v roku 1981 úspešne ukončil štúdium na Fakulte ekonomiky a obchodu na Marmarskej univerzite v Istanbule. Už počas štúdia sa zaujímal o politiku. Na strednej i vysokej škole bol aktívnym členom rôznych združení v rámci Tureckého národného študentského zväzu. V roku 1976 ho zvolili za predsedu istanbulskej pobočky mládežníckej organizácie Strany národnej spásy (MSP).
Po vojenskom prevrate v roku 1980, ktorý zrušil predchádzajúce politické strany sa začal v roku 1984 angažovať v Strane blahobytu (RP), v ktorej sa stal okresným predsedom a v roku 1994 bol zvolený za primátora Istanbulu. V roku 1997 bol obvinený z recitovania zakázaných veršov z knihy, ktorá bola síce schválená ministerstvom školstva, ale obsahovala pasáže v rozpore s vládnou politikou. V júli 1999 bol odsúdený na štvormesačné väzenie, musel sa vzdať postu primátora Istanbulu a dostal aj zákaz politickej činnosti.
O dva roky neskôr, v auguste 2001, spolu s kamarátmi založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) a následne bol aj zvolený za jej predsedu. Premiérom Turecka sa stal v marci 2003 potom, ako bol súdne rehabilitovaný. V rámci pôsobenia na čele tureckej vlády podnietil množstvo ekonomických, sociálnych a politických reforiem v krajine, ale prezentoval sa i niekoľkými kontroverznými vyjadreniami a prijal niektoré (najmä Západom) kritizované politické rozhodnutia. Obdobie, ktoré je spojené s jeho pôsobením vo funkcii predsedu vlády, sa aj na základe veľkého množstva spoločensko-politických zmien Turecka nazýva „tichá revolúcia“.
