Redaktor SME Michal Durdovanský nás oslovil so žiadosťou o rozhovor pre článok do víkendovej prílohy denníka SME. Článok „Je ich dvetisíc a nepredávajú len kebaby. Moslimovia v Bratislave” vyšiel na internete v piatok. Sú v ňom vyjadrenia viacerých ľudí a z tých našich sa v texte objavilo iba niekoľko. Tu zverejňujeme všetky otázky a odpovede v pôvodnej podobe.
Ako vnímajú Slováci muslimov?
Je zaujímavé, ako o vnímaní muslimov Slovákmi vypovedá už priamo Vaša otázka. Medzi muslimami je napríklad aj viacero Slovákov, tieto dve identity sa predsa nijako nevylučujú.
Muslimov na Slovensku napriek tomu ľudia stále vnímajú ako cudzincov, ktorí prišli z Orientu. No ich etnická identita sa zamieňa s náboženskou. Namiesto toho, aby sa hovorilo o Araboch, Turkoch, Bosniakoch, Tatároch, Afgancoch a iných sa hovorí o muslimoch, ako keby to bola jedna ucelená skupina, čo vôbec nie je pravda.
Celkovo by som povedal, že slovenská spoločnosť je skôr uzatvorená a rezervovaná voči novému, čo prichádza z vonku.
S akými predsudkami sa stretávate najčastejšie?
Ľudia majú u nás ešte stále dojem, že ako muslim verím v nejakého cudzieho, neznámeho Boha. Zabúdajú pritom, že podľa islámu vychádza aj kresťanstvo z toho istého zdroja a slovo Alláh nie je nič iné, než len arabský výraz pre Boha, ktorý mimochodom používajú aj arabsky hovoriaci kresťania.
Muslimov si mnohí ľudia automaticky spájajú s negatívnymi predstavami, ako je násilie či zlé zaobchádzanie so ženami. A to napriek tomu, že muslimské autority na celom svete roky vysvetľujú, že islám nič také neučí.
Strojcom druhého najväčšieho teroristického útoku v USA bol Timothy McVeigh, americký, biely kresťan. Anders Breivik sa pri svojich útokoch odvolával na kresťanské hodnoty a chcel brániť Európu pred údajnou islamskou hrozbou. Ani pri jednom z týchto prípadov nikto nevinil samotné kresťanstvo, cirkev sa nemusela ospravedlňovať a ani dokazovať, že s tým kresťanstvo nemá nič spoločné. Bežný muslim má s činmi islamských radikálov spoločné presne toľko, ako bežný kresťan s činmi Breivika alebo McVeigha.
Agentúra EÚ pre základné práva pred niekoľkými mesiacmi publikovala štatistiku, podľa ktorej 22 % žien v Európe zažilo fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojich partnerov. Tým chcem povedať, že násilie na ženách je celosvetovým problémom, ktorý nie je podmienený náboženstvom a je proti nemu potrebné bojovať všade tam, kde sa vyskytuje.
Prorok Muhammad učil, že najlepšími veriacimi sú tí, ktorí majú najlepšiu morálku a to sú tí, ktorí sa najlepšie správajú ku svojim ženám. Islám obsahuje mnoho nástrojov, ako násiliu na ženách čeliť. Je však potrebné, aby sa aj samotní muslimovia viac vzdelávali v tom, čo vlastne učí ich viera.
Islamská nadácia na Slovensku pravidelne odsudzuje všetky násilné činy páchané v mene islámu, no na verejnej mienke sa to stále prejavuje len málo.
Zmenilo sa za posledné roky povedomie medzi Slovákmi o muslimoch? Majú tu muslimovia lepšie podmienky?
Prvý veľký zlom bol podľa mňa rok 1989, kedy sa otvorili hranice, ľudia mohli cestovať a poznávať iné krajiny, vrátane muslimských. Spravidla totiž platí, že ľudia, ktorí mali s muslimami osobnú skúsenosť, sú oveľa menej náchylní podľahnúť lacným protimuslimským náladám.
V posledných rokoch sa Turecko radí medzi najobľúbenejšie dovolenkové destinácie. Osobnú skúsenosť s muslimským svetom má tak stále viac Slovákov.
Muslimov v Bratislave je pomerne málo a pochádzajú z príliš rozdielnych prostredí na to, aby mohli fungovať ako jednotný, uzatvorený celok. Taktiež to ani nie je ich cieľom, keďže je známe, že muslimská komunita na Slovensku je špecifická svojou pomerne dobrou integrovanosťou, znalosťou jazyka, vykazuje štatisticky nadpriemerne dosiahnuté vzdelanie a príjmy.
Mnohí z jej členov sú lekári, inžinieri, vysokoškolskí učitelia alebo podnikatelia. Pôsobia v slovenských inštitúciách a súkromných firmách, kde pracujú najmä s nemuslimami.
Aký dopad na komunitu má falošná správa o mešite na Kamennom námestí?
Falošná správa o príprave mešity na kamennom námestí sa síce javí ako nemiestny žart, no rozhorčenie verejnosti mohlo byť paradoxne hrozbou pre samotných muslimov, najmä pre ženy v šatách, ktoré sú vonku ľahko identifikovateľné. Aféra ukazuje, že islamofóbia v spoločnosti je reálnou hrozbou a vôbec nie okrajovou záležitosťou. Na internete sa objavili aj mnohé komentáre typu „Sám to podpálim..keď sa to bude stavať!“ Pri takýchto slovách naskakujú zimomriavky, pevne však verím, že nereprezentujú všeobecný postoj, ale sú len výkrikmi ojedinelých indivíduí.
Neviem, či mám správne informácie, ale začul som, že sa v Bratislave predsa len nejaká mešita chystá, je to pravda?
Pokiaľ viem, žiadna mešita sa nechystá a asi ani tak skoro nebude. Bratislava sa v súčasnosti teší nelichotivému prvenstvu. Je totiž posledným hlavným mestom EÚ, ktorého muslimovia nemajú k dispozícii oficiálnu mešitu ani islamské centrum a ani nie je žiadne vo výstavbe. Muslimská komunita na Slovensku zatiaľ pre svoje náboženské potreby naďalej využíva len niekoľko provizórnych priestorov.
Je nejaký rozdiel medzi muslimami, napríklad, čo sa mentality týka, v Bratislave a tými inde na Slovensku?
Nemyslím si, že sa veľmi líši od rozdielov medzi inými Bratislavčanmi a zvyškom Slovákov. Málo muslimov je však rodených Bratislavčanov.
Cítite sa byť Slovákom?
Pokiaľ sa tým myslí, či sa cítim byť občanom Slovenska, tak áno. Na Slovensku sa však často zamieňa pojem občianstvo a etnicita. Často sa to chápe ako jedno a to isté. Napríklad v USA je tomu úplne inak. Mnoho amerických Slovákov sú plnohodnotnými americkými občanmi, no zároveň naplno prežívajú svoju slovenskú identitu. U nás sa tieto veci stále vnímajú ako protiklady. Som presvedčený, že slovenský občan nemusí byť nevyhnutne aj etnický Slovák na to, aby bol tzv. kriticky lojálny voči Slovensku, teda aby bol aktívnym členom spoločnosti.
Koľko muslimov žije v Bratislave?
Podľa našich odhadov to bude viac, ako 2 000.
Aké sú miesta, kde sa stretávajú?
Väčšinou ide o provizórne priestory upravené na modlitebne a kultúrne centrá.
Kvôli čomu sem najčastejšie chodia bývať? (Škola, práca?)
Nie všetci sem „chodia bývať“, viacerí sa na Slovensku narodili. Ak sa ale pýtate na muslimských imigrantov, väčšina z nich sem prišla za účelom štúdia, prípadne podnikať, založili si tu rodiny a zostali tu žiť. Mnohí sú tu i desiatky rokov.
Politických imigrantov je narozdiel od Západu stále veľmi málo. Sú prípady, kedy boli zo Slovenska domov poslaní i ľudia, ktorým zjavne v ich domovských krajinách mohlo ísť o život.
Odpovedal M. S. Hasna, predseda Islamskej nadácie na Slovensku.
Foto: Islamská nadácia na Slovensku
